Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

एवमुक्त्वा सहस्राक्षो विससर्जाथ तं तदा । संमान्य बहुमानेन गौरीशंकरपार्श्वतः

evamuktvā sahasrākṣo visasarjātha taṃ tadā | saṃmānya bahumānena gaurīśaṃkarapārśvataḥ

Ayant ainsi parlé, le Dieu aux mille yeux (Indra) le congédia alors, l’honorant d’une grande vénération, auprès de Gaurī et de Śaṅkara.

एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb of manner)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया (having said)
सहस्राक्षःthe thousand-eyed one (Indra)
सहस्राक्षः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक) + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः (सहस्रम् अक्षाणि यस्य सः); पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
विससर्जdismissed / sent away
विससर्ज:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + सृज् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्ययम् (then/thereupon)
तम्him
तम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तदाat that time
तदा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (temporal adverb)
संमान्यhaving honored
संमान्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + मान् (धातु)
Formल्यप्/य-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive); ‘सम्मानं कृत्वा’
बहुमानेनwith great respect
बहुमानेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबहुमान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
गौरी-शंकर-पार्श्वतःfrom beside Gaurī and Śaṅkara / at their side
गौरी-शंकर-पार्श्वतः:
Apadana/Desha (अपादान/देश)
TypeIndeclinable
Rootगौरी (प्रातिपदिक) + शंकर (प्रातिपदिक) + पार्श्व (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (गौरीशंकरयोः पार्श्वम्); ‘पार्श्वतः’ इति तसिल्-प्रत्ययान्त-अव्ययम् (ablatival adverb: from/beside)

Sūta (narrating)

Scene: Indra, the thousand-eyed, having spoken, respectfully dismisses the elephant-faced one; the scene is set near Śiva and Gaurī, suggesting a divine assembly or sanctified presence.

S
Sahasrākṣa (Indra)
G
Gaṇeśa (implied)
G
Gaurī (Pārvatī)
Ś
Śaṅkara (Śiva)

FAQs

True honor is rooted in recognition of dharmic service; even the king of devas bows to the one who safeguards the cosmic mission.

No explicit tīrtha is named; the verse emphasizes the sanctified presence of Gaurī-Śaṅkara, a common māhātmya motif for sacralizing place.

None.