Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

ऋषय ऊचुः । श्रुतं तीर्थत्रयं पुण्यं हाटकेश्वरसंज्ञिते । क्षेत्रेऽत्र यत्त्वया प्रोक्तमस्माकं सूतनंदन

ṛṣaya ūcuḥ | śrutaṃ tīrthatrayaṃ puṇyaṃ hāṭakeśvarasaṃjñite | kṣetre'tra yattvayā proktamasmākaṃ sūtanaṃdana

Les sages dirent : Nous avons entendu de toi parler des trois tīrtha sacrés dans cette contrée sainte appelée Hāṭakeśvara, tels que tu nous les as décrits, ô fils de Sūta.

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; कर्तरि
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्शभूत), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपदम्
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Karma (Object)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि-भावः (‘heard’)
तीर्थत्रयम्the three sacred fords
तीर्थत्रयम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतीर्थ-त्रय (प्रातिपदिक; तीर्थ + त्रय)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समासः (three tīrthas)
पुण्यम्holy; meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (तीर्थत्रयस्य)
हाटकेश्वरसंज्ञितेin (the field) called Hāṭakeśvara
हाटकेश्वरसंज्ञिते:
Adhikarana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootहाटकेश्वर-संज्ञित (प्रातिपदिक; हाटकेश्वर + संज्ञित)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (क्षेत्रे)
क्षेत्रेin the sacred field
क्षेत्रे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरणे
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Deictic)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक-अव्यय/adverb of place)
यत्which; what
यत्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धक-सर्वनाम (relative pronoun)
त्वयाby you
त्वया:
Karana (Instrument/Agentive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/कर्तृ-निर्देशः
प्रोक्तम्told; declared
प्रोक्तम्:
Karma (Object predicate)
TypeAdjective
Rootप्र-वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि (‘spoken/told’)
अस्माकम्of us; for us
अस्माकम्:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्धे (genitive)
सूतनन्दनO son of the Sūta
सूतनन्दन:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootसूत-नन्दन (प्रातिपदिक; सूत + नन्दन)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; संबोधनपदम्

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (tīrtha-traya within)

Type: kshetra

Listener: Sūtanandana (son of Sūta)

Scene: A circle of sages addresses Sūta’s son (Sūtanandana), requesting clarification/continuation about the three tīrthas of Hāṭakeśvara-kṣetra.

Ṛṣis
H
Hāṭakeśvara-kṣetra
S
Sūta (as 'Sūtanandana')

FAQs

Hearing (śravaṇa) of sacred places is itself meritorious and prompts deeper inquiry into their māhātmya.

The broader Hāṭakeśvara-kṣetra and its three tīrthas (tīrthatraya).

No explicit rite; the act emphasized is śravaṇa—listening to the tīrtha-māhātmya.