Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 21

स तां सीतेति सीतेति व्याहृत्याथ मुहुर्मुहुः । स्त्रीधर्मिणीति मत्वा तु लक्ष्मणं चेदमब्रवीत्

sa tāṃ sīteti sīteti vyāhṛtyātha muhurmuhuḥ | strīdharmiṇīti matvā tu lakṣmaṇaṃ cedamabravīt

Et lui, répétant sans cesse : « Sītā ! Sītā ! », la tenant pour une femme fidèle à son dharma, adressa alors ces paroles à Lakṣmaṇa.

सःhe
सः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ताम्her
ताम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
सीताO Sita
सीता:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; 'सीतेति' इति वाक्यांशे
इतिthus, saying
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण/वाक्यसमाप्ति-निपात)
सीताO Sita
सीता:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; पुनरुक्ति
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण-निपात)
व्याहृत्यhaving called out
व्याहृत्य:
Kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootवि-आ-हृ (धातु) → व्याहृत्य (कृदन्त-क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभाव (gerund); पूर्वकालिक क्रिया = having uttered
अथthen
अथ:
Sambandha (Sequence)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (अनन्तरार्थक)
मुहुःagain and again
मुहुः:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootमुहुस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (पुनरावृत्तिवाचक)
मुहुःrepeatedly
मुहुः:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootमुहुस् (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरुक्ति-बलार्थ
स्त्रीधर्मिणी(she is) of a woman's duty/nature
स्त्रीधर्मिणी:
Karma (Object of thought)
TypeAdjective
Rootस्त्री + धर्मिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इति-शब्देन उद्धृतं; षष्ठी-तत्पुरुष: 'स्त्रियाः धर्मिणी' = one having a woman's nature/duty
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण-निपात)
मत्वाhaving considered
मत्वा:
Kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootमन् (धातु) → मत्वा (कृदन्त-क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (gerund) = having thought/considered
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (Contrast/Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (विरोध/विशेषार्थक-निपात)
लक्ष्मणम्to Lakshmana
लक्ष्मणम्:
Sampradana (Recipient)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सम्प्रदान/कर्म (अब्रवीत्-क्रियायाः श्रोता)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
इदम्this (speech)
इदम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (अब्रवीत्)
अब्रवीत्said, spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु) → अब्रवीत् (तिङन्त)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Narrator (dialogue introduction; Rāma addressed to Lakṣmaṇa)

Type: kshetra

Scene: Rāma stands in the grove, calling ‘Sītā’ repeatedly; Lakṣmaṇa stands attentive, awaiting instruction; the plakṣa tree looms nearby, hinting at Sītā’s hidden presence.

R
Rāma (Rāghava)
S
Sītā
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma is contextual: one’s expected conduct is weighed against ritual time and social responsibility.

The verse is within a Tīrthamāhātmya setting, but this line itself does not specify the tīrtha by name.

Only the narrative context of śrāddha is implied; no explicit injunction appears in this verse.