Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 9

ततस्त ऋत्विजः सर्वे कौतुकाविष्टचेतसः । पप्रच्छुर्ज्ञानिनं तं च विस्मयोत्फुल्ललोचनाः

tatasta ṛtvijaḥ sarve kautukāviṣṭacetasaḥ | papracchurjñāninaṃ taṃ ca vismayotphullalocanāḥ

Alors tous les prêtres officiants, l’esprit saisi d’émerveillement, interrogèrent ce connaisseur, les yeux écarquillés de stupeur.

ततःthen, thereafter
ततः:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (तदनन्तर/कारणार्थक)
they
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘ते’ अर्थे (पाठभेद/सन्धि-लोप)
ऋत्विजःthe priests
ऋत्विजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋत्विज् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण
कौतुकाविष्टचेतसःwhose minds were filled with curiosity
कौतुकाविष्टचेतसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक (प्रातिपदिक) + आविष्ट (कृदन्त, √विश्) + चेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; बहुव्रीहिः (कौतुक-आविष्टं चेतः येषाम्)
पप्रच्छुःasked
पप्रच्छुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√पृच्छ् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
ज्ञानिनम्the wise man
ज्ञानिनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootज्ञानिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
विस्मयोत्फुल्ललोचनाःwith eyes widened in amazement
विस्मयोत्फुल्ललोचनाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय (प्रातिपदिक) + उत्फुल्ल (प्रातिपदिक/कृदन्त) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; बहुव्रीहिः (विस्मयेन उत्फुल्ले लोचने येषाम्)

Narrator (contextual purāṇic narration; exact speaker not explicit in snippet)

Type: kshetra

Scene: Priests with widened eyes and uplifted brows lean forward, hands in añjali or pointing gestures, surrounding the seated jñānī; the atmosphere is charged with curiosity and reverence.

ṛtvij
J
jñānin

FAQs

Astonishment should mature into inquiry—wonder becomes fruitful when it leads to questions directed to the wise.

No specific tīrtha is named in this verse; it functions as narrative transition within the Tīrthamāhātmya.

The setting implies a yajña/ṛtvik context, but no explicit prescription is stated.