Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । एवं पत्नीं समासाद्य गायत्रीं चतुराननः । संप्रहृष्टमना भूत्वा प्रस्थितो यज्ञमण्डपम्

sūta uvāca | evaṃ patnīṃ samāsādya gāyatrīṃ caturānanaḥ | saṃprahṛṣṭamanā bhūtvā prasthito yajñamaṇḍapam

Sūta dit : Ayant ainsi obtenu Gāyatrī pour épouse, le Seigneur aux quatre visages (Brahmā), le cœur rempli de joie, se mit en route vers le pavillon du sacrifice.

सूतःSūta (the narrator)
सूतः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/रीति-वाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner)
पत्नीम्(his) wife
पत्नीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपत्नी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
समासाद्यhaving approached
समासाद्य:
Purvakala-kriya (Gerundial/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-√सद् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया (having approached)
गायत्रीम्Gāyatrī
गायत्रीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगायत्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
चतुराननःthe four-faced one (Brahmā)
चतुराननः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootचतुर् + आनन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; बहुव्रीहि-समास (one who has four faces)
संप्रहृष्टमनाwith delighted mind
संप्रहृष्टमना:
Karta-visheshaṇa (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-प्र-√हृष् (धातु) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; बहुव्रीहि-समास (whose mind is greatly delighted)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala-kriya (Gerundial/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया (having become)
प्रस्थितःset out / departed
प्रस्थितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√स्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past passive participle used finitely), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यज्ञमण्डपम्to the sacrificial pavilion
यज्ञमण्डपम्:
Gati-karma / Karmapravacanīya (Destination/गत्यर्थकर्म)
TypeNoun
Rootयज्ञ + मण्डप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (yajñasya maṇḍapaḥ)

Sūta

Type: kshetra

Scene: Brahmā, newly united with Gāyatrī, sets out joyfully toward a decorated sacrificial pavilion; attendants and auspicious signs accompany the procession.

S
Sūta
G
Gāyatrī
B
Brahmā (Caturānana)
Y
Yajña-maṇḍapa

FAQs

Ritual action (yajña) is portrayed as most fruitful when aligned with dharma and proper relational order (patnī-sahita).

The broader setting is the Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya in Nāgara Khaṇḍa, continuing the Gāyatrī-vivāha cycle.

Proceeding to the yajña-maṇḍapa—indicating the commencement/continuation of sacrificial rites with the duly wedded spouse.