Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

ऋषय ऊचुः । कस्मात्सरस्वती शप्ता विश्वामित्रेण धीमता । महानद्या कोऽपराधस्तया तस्य विनिर्मितः

ṛṣaya ūcuḥ | kasmātsarasvatī śaptā viśvāmitreṇa dhīmatā | mahānadyā ko'parādhastayā tasya vinirmitaḥ

Les sages dirent : Pourquoi Sarasvatī fut-elle maudite par le sage Viśvāmitra ? Quelle offense ce grand fleuve commit-il envers lui ?

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Speaker)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्
कस्मात्why/from what reason
कस्मात्:
Hetu (Cause)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative, 5th), एकवचनम्; प्रश्नार्थक (from what cause/why)
सरस्वतीSarasvatī
सरस्वती:
Karma (Patient)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
शप्ताwas cursed
शप्ता:
Kriya (Predicate state)
TypeVerb
Rootशप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past passive participle), स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; अर्थे: cursed
विश्वामित्रेणby Viśvāmitra
विश्वामित्रेण:
Karana (Agent in passive)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
धीमताthe wise
धीमता:
Karana (Qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (wise)
महानद्याby/with the great river
महानद्या:
Karana (Instrument/with respect to)
TypeNoun
Rootमहानदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कःwhat/which
कः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; प्रश्नार्थक
अपराधःoffence
अपराधः:
Karta (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootअपराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तयाby her
तया:
Karana (Agent/Doer)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तस्यof him/of that (sage)
तस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
विनिर्मितःwas done/committed
विनिर्मितः:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootवि+निर्+मा (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past passive participle), पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; अर्थे: produced/committed

Ṛṣis (sages)

Tirtha: Sarasvatī (curse episode locus)

Type: kshetra

Listener: Sūta (as respondent in the next verse)

Scene: A circle of sages seated on kuśa grass near a riverbank, hands folded, asking about Sarasvatī’s curse; the river is subtly personified as a luminous feminine presence in the background.

Ṛṣis
S
Sarasvatī
V
Viśvāmitra

FAQs

Dharma is clarified through inquiry—sages seek causes, responsibility, and moral order behind extraordinary events.

Sarasvatī as a great sacred river, discussed within a tīrtha-māhātmya setting.

None; it is a question prompting the explanatory narrative.