Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

योऽत्र सर्वेषु तीर्थेषु स्नात्वा पश्यति भक्तितः । सर्वाण्यायतनान्येव स पापोऽपि विमुच्यते

yo'tra sarveṣu tīrtheṣu snātvā paśyati bhaktitaḥ | sarvāṇyāyatanānyeva sa pāpo'pi vimucyate

Quiconque, ici, se baigne dans tous les tīrtha et, avec dévotion, visite tous les sanctuaires—même s’il est pécheur, il est délivré du péché.

यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of place)
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7), बहुवचन
तीर्थेषुin the pilgrimage places
तीर्थेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), बहुवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
पश्यतिsees; visits (beholds)
पश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भक्तितःwith devotion; devoutly
भक्तितः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: -तः)
सर्वाणिall
सर्वाणि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
आयतनानिshrines; temples
आयतनानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
एवindeed; just
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
पापःsinful
पापः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अपि-भाव (even)
विमुच्यतेis freed; is released
विमुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√मुच् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)

Sūta (contextual continuity)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra tīrtha-samūha (all local tīrthas)

Type: kshetra

Scene: Pilgrims complete a full circuit: bathing at successive water spots, then entering multiple shrines with lamps and flowers; a formerly ‘sin-burdened’ figure is shown shedding dark aura and emerging radiant after darśana.

T
Tīrthas
Ā
Āyatanas (shrines)

FAQs

Comprehensive pilgrimage—bathing and devotional darśana—purifies and releases one from sin.

The collective tīrthas and deity-shrines within the Hāṭakeśvara kṣetra described in this chapter.

Snāna in all tīrthas and darśana of all temples with bhakti.