Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 57

मा भैष्ट देवताः सर्वाः पश्यध्वं मद्विचेष्टितम् । इत्युक्त्वा भगवाञ्छम्भुर्मंत्रैराथर्वणैस्तदा

mā bhaiṣṭa devatāḥ sarvāḥ paśyadhvaṃ madviceṣṭitam | ityuktvā bhagavāñchambhurmaṃtrairātharvaṇaistadā

«Ne craignez point, ô dieux tous : contemplez mon acte !» Ayant ainsi parlé, le Bienheureux Śambhu agit alors au moyen de mantras atharvaniques.

माdo not
मा:
Sambandha/Discourse (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-निपात (prohibitive particle)
भैष्टfear
भैष्ट:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभी (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद; निषेधेन सह ‘मा भैष्ट’ = do not fear
देवताःO gods
देवताः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बोधनार्थे (vocative sense though form = nom. pl.)
सर्वाःall
सर्वाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘देवताः’ इति विशेषण
पश्यध्वम्see/behold
पश्यध्वम्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन, आत्मनेपद
मत्my
मत्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-समासार्थे/सम्बन्धे; ‘मद्’ = मम (of me) (genitive sense)
विचेष्टितम्deed/act
विचेष्टितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवि-चेष्ट् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘कृतम्/आचरितम्’ इति
इतिthus
इति:
Sambandha/Discourse (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-निपात (quotative particle)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive)
भगवान्the Lord
भगवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शम्भुःŚambhu (Śiva)
शम्भुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशम्भु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘भगवान्’ इति समानाधिकरण
मन्त्रैःwith mantras
मन्त्रैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
आथर्वणैःAtharvan (Atharva-vedic)
आथर्वणैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootआथर्वण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘मन्त्रैः’ इति विशेषण (Atharvan/atharvaṇa-type)
तदाthen
तदा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then/at that time)

Sūta (narrating); quoted speaker: Śambhu (Śiva)

Scene: Śiva (Śambhu) stands or appears radiant, raising a hand in abhaya-mudrā toward frightened devas; his other hand holds or gestures as if invoking Atharvanic mantras; a protective aura spreads, calming the scene.

Ś
Śambhu (Śiva)
D
Devatāḥ
A
Atharva-mantra

FAQs

Fear dissolves when one takes refuge in the Lord; Śiva’s assurance signifies that divine protection operates through mantra and will aligned with dharma.

The verse is within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya flow; the immediate focus is Śiva’s intervention rather than naming a particular tīrtha.

Mantra-prayoga is implied: Śiva employs Atharvaveda-associated mantras, indicating the sanctity and power of mantra as a dharmic remedy.