Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

सर्वेषां ब्राह्मणेंद्राणां प्राकारपरिखान्वितम् । सुखेन येन तिष्ठामः स्नात्वा तीर्थैः पृथग्विधैः । गृहस्थधर्मिणः सर्वे स्वाध्यायनिरता सदा

sarveṣāṃ brāhmaṇeṃdrāṇāṃ prākāraparikhānvitam | sukhena yena tiṣṭhāmaḥ snātvā tīrthaiḥ pṛthagvidhaiḥ | gṛhasthadharmiṇaḥ sarve svādhyāyaniratā sadā

«Une demeure-cité pour tous les brāhmaṇas les plus éminents—pourvue de remparts et de fossés—afin que nous puissions demeurer dans l’aisance, après nous être baignés aux divers tīrthas. Tous, nous vivrons selon le dharma du maître de maison et resterons toujours voués au svādhyāya, l’étude védique.»

सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; विशेषण ब्राह्मणेन्द्राणाम् इति
ब्राह्मणेन्द्राणाम्of the chief brāhmaṇas
ब्राह्मणेन्द्राणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
प्राकारपरिखान्वितम्endowed with walls and moats
प्राकारपरिखान्वितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राकार (प्रातिपदिक) + परिखा (प्रातिपदिक) + अन्वित (अन् + इ धातु?; प्रातिपदिक 'अन्वित' = endowed)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; विशेषण (नगरम्/पुरोत्तमम् इत्यादि अव्यक्त-विशेष्य)
सुखेनwith ease, comfortably
सुखेन:
Karana (Manner/करण)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धे (by which/whereby)
तिष्ठामःwe stay, we dwell
तिष्ठामः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्ना (धातु) + क्त्वा (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तीर्थैःwith/at sacred fords (tīrthas)
तीर्थैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
पृथग्विधैःof various kinds, diverse
पृथग्विधैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपृथक् (अव्यय/उपसर्गवत्) + विध (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण तीर्थैः इति
गृहस्थधर्मिणःfollowing the householder’s dharma
गृहस्थधर्मिणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगृहस्थ (प्रातिपदिक) + धर्मिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण सर्वे इति
सर्वेall (of us/they)
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
स्वाध्यायनिरताःdevoted to self-study
स्वाध्यायनिरताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वाध्याय (प्रातिपदिक) + निरत (नि + रम् धातु?; प्रातिपदिक 'निरत' = devoted)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण सर्वे इति
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshaṇa (Temporal adverb/काल-क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of time)

Brāhmaṇas

Type: kshetra

Scene: A planned brāhmaṇa quarter with walls and a moat; at dawn, residents return from different tīrtha baths carrying wet cloths and waterpots, then sit for Vedic recitation in courtyards.

T
Tīrthas
B
Brāhmaṇas (Brāhmaṇendrāḥ)

FAQs

Holy places flourish when pilgrimage (tīrtha-snānā) is joined with disciplined daily dharma—householder duties and continual svādhyāya.

Multiple tīrthas are implied within the Nāgarakhaṇḍa sacred region; the focus is the network of bathing places (tīrthas) supporting a dharmic community.

Snāna at various tīrthas and sustained svādhyāya are indicated as ongoing religious practices.