Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 9

एवं शशाप च तदा परमार्थविज्ञं शिष्यं महात्मानमगाधबोधम् । स वै जगामाथ महाकविस्त्वरात्स्वमाश्रमं धर्म्मविदां वरिष्ठः

evaṃ śaśāpa ca tadā paramārthavijñaṃ śiṣyaṃ mahātmānamagādhabodham | sa vai jagāmātha mahākavistvarātsvamāśramaṃ dharmmavidāṃ variṣṭhaḥ

Ainsi, en ce temps-là, le grand sage maudit son disciple—connaisseur de la vérité suprême, âme magnanime à l’intelligence insondable. Puis Bhārgava, grand poète et le plus éminent des connaisseurs du Dharma, s’en alla promptement vers son propre āśrama.

एवम्thus
एवम्:
रीति/प्रकार
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb of manner)
शशापcursed
शशाप:
क्रिया
TypeVerb
Rootशप् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (then)
परमार्थविज्ञम्knower of the highest truth
परमार्थविज्ञम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक) + विज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (परमार्थस्य विज्ञः) विशेषणम् (qualifying ‘शिष्यम्’)
शिष्यम्disciple
शिष्यम्:
कर्म
TypeNoun
Rootशिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
महात्मानम्great-souled
महात्मानम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootमह (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (महान् आत्मा यस्य/महान् आत्मा) विशेषणम्
अगाधबोधम्of unfathomable understanding
अगाधबोधम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootअगाध (प्रातिपदिक) + बोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (अगाधः बोधः यस्य/अगाधबोधः) विशेषणम्
सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
वैindeed
वै:
निपात
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
जगामwent
जगाम:
क्रिया
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अथthen
अथ:
सम्बन्ध/क्रम
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक अव्यय (then/thereupon)
महाकविःthe great sage-poet
महाकविः:
कर्ता (Apposition)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + कवि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (महान् कविः)
त्वरात्quickly, in haste
त्वरात्:
हेतु/अपादान (Cause/Source)
TypeNoun
Rootत्वरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; ‘त्वरात्’ = ‘त्वरया/त्वरया सह’ (from haste/quickly)
स्वम्his own
स्वम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘आश्रमम्’)
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
कर्म (Goal as object)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
धर्म्मविदाम्of the knowers of dharma
धर्म्मविदाम्:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + विद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मं विदन्ति ये) ‘knowers of dharma’
वरिष्ठःthe best, foremost
वरिष्ठः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अतिशय (superlative) विशेषणम् (qualifying ‘महाकविः/सः’)

Narrator (Sūta/Lomaharṣaṇa per Māheśvara-khaṇḍa convention)

Tirtha: Kedāra (narrative frame)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣi-audience (frame)

Scene: After cursing, the great sage—still formidable yet composed—turns away and walks swiftly toward his hermitage; the disciple remains behind, thoughtful; the forest path suggests return to austerity.

B
Bhārgava (Śukrācārya)
B
Bali (disciple implied)

FAQs

Even spiritually learned people can be bound by relational duties; dharma is portrayed as subtle, involving authority, intention, and consequence.

No single tirtha is named in this verse; it functions as a narrative bridge within Kedārakhaṇḍa.

None explicitly; it narrates the curse and the sage’s departure.