Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 181

शरीरं भक्षितं यस्य जुषाणस्य तपो महत् । पिपीलिकाभिर्बहुभिर्दंशैश्चैव समावृतम्

śarīraṃ bhakṣitaṃ yasya juṣāṇasya tapo mahat | pipīlikābhirbahubhirdaṃśaiścaiva samāvṛtam

Tandis qu’il demeurait voué à sa grande austérité, son corps fut rongé, entièrement couvert de nombreuses fourmis et de leurs morsures.

शरीरम्body
शरीरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd), एकवचन
भक्षितम्eaten, devoured
भक्षितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootभक्ष् (धातु) → भक्षित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; शरीरम् इति विशेषण
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (6th/genitive), एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (सामान्य-रूप)
जुषाणस्यof (him) who is engaged in/performing
जुषाणस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootजुष् (धातु) → जुषाण (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शानच्-प्रत्ययान्त कृदन्त (present participle, Ātmanepada sense), षष्ठी-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; यस्य इति सम्बन्धेन
तपःausterity, penance
तपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
महत्great
महत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तपः इति विशेषण
पिपीलिकाभिःby ants
पिपीलिकाभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपिपीलिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/instrumental), बहुवचन
बहुभिःmany
बहुभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; पिपीलिकाभिः इति विशेषण
दंशैःby bites/stings
दंशैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एवindeed, just
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण-अव्यय (emphatic particle)
समावृतम्covered, enveloped
समावृतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-वृ (धातु) → समावृत (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; शरीरम् इति विशेषण

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedārakṣetra

Type: kshetra

Listener: King (rājan) addressed in surrounding narrative

Scene: An ascetic/daitya absorbed in tapas, unmoving, with ants swarming over limbs; the body shows bite-marks yet the face remains composed in concentration.

D
Daityas

FAQs

It underscores unwavering endurance in tapas—steadfastness that does not break even amid severe physical suffering.

The Kedāra Māhātmya backdrop remains; the verse focuses on the intensity of austerity rather than a named tīrtha.

No formal ritual is prescribed; the verse illustrates the ascetic ideal of sustained tapas.