Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 12

उवाच देवानेदेवेशः कस्माद्यूयमिहागताः । अहं हि पातकग्रस्तो ब्रह्महत्यापरिप्सुतः । अप्सु तिष्ठामि भो देवा एकाकी तपसान्वितः

uvāca devānedeveśaḥ kasmādyūyamihāgatāḥ | ahaṃ hi pātakagrasto brahmahatyāparipsutaḥ | apsu tiṣṭhāmi bho devā ekākī tapasānvitaḥ

Le Seigneur des dieux dit aux dieux : «Pourquoi êtes-vous venus ici ? Je suis saisi par le péché, poursuivi par la faute du meurtre d’un brahmane. Ô dieux, je demeure dans les eaux, seul, adonné aux austérités (tapas).»

uvācasaid
uvāca:
Kriyā (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
devānthe gods
devān:
Karma (Addressee as object/कर्म)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
adeveśaḥthe non-lord of gods (i.e., Indra, deprived of lordship)
adeveśaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roota-deva-īśa (प्रातिपदिक; देव + ईश + अ-निषेध)
Formसमास: नञ्-तत्पुरुष (देवेशः न); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
kasmātfrom what cause/why
kasmāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; प्रश्नार्थक
yūyamyou (all)
yūyam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
ihahere
iha:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootiha (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
āgatāḥhave come
āgatāḥ:
Kriyā (Resultant state/क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√gam (धातु)
Formकृदन्त (क्त; past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘yūyam’ इत्यस्य विधेय
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (indeed/for)
pātaka-grastaḥseized by sin
pātaka-grastaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpātaka (प्रातिपदिक) + grasta (कृदन्त; √gras, क्त)
Formसमास: तत्पुरुष (पातकेन ग्रस्तः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (aham)
brahmahatyā-paripsutaḥpursued/tormented by brahmahatyā
brahmahatyā-paripsutaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbrahma-hatyā (प्रातिपदिक) + paripsuta (कृदन्त; pari-√psu/√pṣ, क्त)
Formसमास: तत्पुरुष (ब्रह्महत्यया परिप्सुतः/परिपीडितः-अर्थे); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (aham)
apsuin the waters
apsu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootap (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
tiṣṭhāmiI remain/stand
tiṣṭhāmi:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootsthā (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
bhoO!
bho:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootbho (अव्यय)
Formसम्बोधन-निपात (vocative particle)
devāḥO gods
devāḥ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), बहुवचन
ekākīalone
ekākī:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootekākin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (aham)
tapasāwith austerity
tapasā:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
anvitaḥendowed/associated
anvitaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootanu-√i (धातु)
Formकृदन्त (क्त; past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (aham)

Śakra (Indra / Deveśa)

Type: kund

Listener: Devas

Scene: Indra, lord of the gods, speaks candidly: he is afflicted by brahmahatyā and therefore stays alone in the waters performing austerity; devas stand at the shore listening.

Ś
Śakra (Indra)
D
Devas
B
Brahmahatyā

FAQs

Acknowledging one’s wrongdoing and undertaking tapas (austerity) are presented as steps toward purification from grave sin.

The verse situates Indra in sacred waters within the Kedārakhaṇḍa landscape, implying a tirtha-like setting used for expiation.

Staying in water while practicing tapas is implied as an expiatory discipline, though no formal rite is detailed.