Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 60

शर्व उवाच । शरीरे मम तन्वंगी सिते भास्यसितद्युतिः । भुजंगीवासिता शुभ्रे संश्लिष्टा चन्दने तरौ

śarva uvāca | śarīre mama tanvaṃgī site bhāsyasitadyutiḥ | bhujaṃgīvāsitā śubhre saṃśliṣṭā candane tarau

Śarva dit : «Ô toi aux membres délicats ! Sur mon corps, ô toi la claire, ton éclat paraît comme une blancheur lumineuse mêlée à une teinte sombre—tel un serpent brillant enlacé à un pâle santal».

शर्वःŚarva (Śiva)
शर्वः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootशर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शरीरेin (my) body
शरीरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
ममmy
मम:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive/6th), एकवचन; सर्वनाम
तन्वङ्गीO slender-limbed one
तन्वङ्गी:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतनु (प्रातिपदिक) + अङ्गी (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (तन्वी अङ्गी यस्याः/या), स्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
सितेO fair one
सिते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; तन्वङ्गी-सम्बोधनस्य विशेषणम्
भासिyou shine
भासि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभास् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
असितद्युतिःhaving dark radiance
असितद्युतिः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअसित (प्रातिपदिक) + द्युति (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि (असिता द्युतिः यस्याः), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (त्वम्) इत्यध्याहृत-कर्तरि
भुजङ्गीवासिताperfumed/scented by a serpent (musk/serpent-associated scent)
भुजङ्गीवासिता:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभुजङ्गी (प्रातिपदिक) + वासित (कृदन्त, वस्/वास्-धातु)
Formतृतीया-तत्पुरुष (भुजङ्ग्या वासिता), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (त्वम्) इत्यध्याहृत-कर्तरि
शुभ्रेO bright/pure one
शुभ्रे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशुभ्र (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; सम्बोधन-विशेषणम्
संश्लिष्टाclasped, embraced
संश्लिष्टा:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + श्लिष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (त्वम्) इत्यध्याहृत-कर्तरि
चन्दनेon the sandalwood (tree)
चन्दने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
तरौon the tree
तरौ:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन (वैदिक/छान्दस रूप: तरौ = तरौ/तरौ इति loc.sg.)

Śiva (Śarva)

Listener: Pārvatī (Devī, girisuta)

Scene: Śiva speaks directly to Pārvatī, comparing her radiance on his body to a shining serpent clinging to a pale sandalwood tree—an intimate, poetic compliment with strong visual contrast.

Ś
Śarva
Ś
Śiva
G
Girijā
P
Pārvatī

FAQs

Even divine speech employs metaphor; words can delight or wound—so restraint (saṃyama) in speech is a key dharmic discipline.

No tīrtha is directly praised in this verse; it is a narrative moment within the Kaumārikā Khaṇḍa’s Śaiva dialogue.

None here; the verse is descriptive and conversational rather than ritual-instructional.