Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 117

भार्यामुमां महादेवीं तथाप्यत्र समागताः । युक्तमेतद्यदस्माकं राज्यं गृह्येत चासुरैः

bhāryāmumāṃ mahādevīṃ tathāpyatra samāgatāḥ | yuktametadyadasmākaṃ rājyaṃ gṛhyeta cāsuraiḥ

«Bien qu’Umā, la Grande Déesse, soit Ton épouse, nous sommes pourtant venus ici (comme pour rivaliser). Il est donc juste que notre souveraineté soit saisie par les Asuras.»

भार्याम्wife
भार्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
उमाम्Umā
उमाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘भार्याम्’ इत्यस्य समानाधिकरण-विशेष्य
महादेवीम्the great goddess
महादेवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—महा + देवी (कर्मधारय); ‘उमाम्’ इत्यस्य विशेषण/उपाधि
तथापिnevertheless
तथापि:
Discourse (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथापि (अव्यय)
Formअव्यय; विरोधार्थक (concessive ‘nevertheless’)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
समागताःhaving come/assembled
समागताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + गम् (धातु) → समागत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तरि; ‘वयम्’ (अध्याहृत)
युक्तम्proper; fitting
युक्तम्:
Kriya (Predicative/विधेय)
TypeAdjective
Rootयुक्त (प्रातिपदिक; युज्-धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; वाक्यस्य विधेय (predicate)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘युक्तम्’ इत्यस्य विशेष्य
यत्that (in that)
यत्:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसम्बन्धबोधक-अव्ययवत्; यत्-तत् सम्बन्धे अव्ययप्रयोगः (introducing clause ‘that/which’)
अस्माकम्our
अस्माकम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
राज्यम्kingdom
राज्यम्:
Karma (Object in passive/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘गृह्येत’ इत्यस्य कर्म (passive subject)
गृह्येतshould be seized/taken
गृह्येत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formविधिलिङ् (संभावना/आदेश), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
and
:
Discourse (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
असुरैःby the demons
असुरैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृ (agent in passive)

Devāḥ (the gods), acknowledging adharma

Scene: Devas admit their impropriety in coming despite Umā being Śiva’s spouse, and accept that asuras seizing their kingdom is fitting; a tableau of humbled rulers.

U
Umā
M
Mahādevī
A
Asurāḥ

FAQs

When dharma is violated—even by the powerful—its consequence is loss of authority and the rise of hostile forces.

No specific location is praised; the verse is ethical and narrative, tied to the svayaṃvara episode.

None; it is a statement of moral causality (karma) and accountability.