Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 26

त्वं साक्षात्परमः पूज्यः कुरु कार्यमिदं हि नः । अथ वा पीडितान्दृष्ट्वा सामान्यानपि पंडिताः । स्वप्राणैरपि त्रायांति परमेतन्महाफलम्

tvaṃ sākṣātparamaḥ pūjyaḥ kuru kāryamidaṃ hi naḥ | atha vā pīḍitāndṛṣṭvā sāmānyānapi paṃḍitāḥ | svaprāṇairapi trāyāṃti parametanmahāphalam

Tu es, de façon manifeste, digne du plus haut hommage ; accomplis donc cette tâche pour nous. En vérité, même les sages, voyant des êtres ordinaires accablés, les protègent au péril de leur propre vie ; cela porte le fruit le plus grand.

त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
साक्षात्directly; manifestly
साक्षात्:
Adhikarana (Manner/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: directly/manifestly)
परमःsupreme
परमः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विधेय-विशेषण
पूज्यःworthy of worship
पूज्यः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूज्य (प्रातिपदिक; √पूज् + यत्)
Formकृदन्त (यत्-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विधेय-विशेषण
कुरुdo; perform
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कार्यम्task; deed
कार्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक; √कृ + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
इदम्this
इदम्:
Visheshana (Demonstrative/विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; निर्देश
हिindeed; for
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/अवधारणे निपात (particle: indeed/for)
नःfor us; to us
नः:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th case), बहुवचन; अत्र चतुर्थ्यर्थे (for us)
अथthen; now
अथ:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तर/प्रस्तावार्थक-अव्यय (particle: then/now)
वाor
वा:
Sambandha (Alternative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपात (disjunctive: or)
पीडितान्the afflicted; the oppressed
पीडितान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपीडित (प्रातिपदिक; √पीड् + क्त)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘दृष्ट्वा’ इत्यस्य कर्म
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Gerund/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकाल (having seen)
सामान्यान्ordinary (people)
सामान्यान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootसामान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘पीडितान्’ इत्यस्य विशेषण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-कारार्थक-निपात (particle: even/also)
पण्डिताःwise people; learned ones
पण्डिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपण्डित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्ता
स्वप्राणैःwith their own lives
स्वप्राणैः:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootस्वप्राण (प्रातिपदिक: स्व + प्राण)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive tatpurusha: ‘स्वस्य प्राणाः’); करण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-कारार्थक-निपात (particle: even)
त्रायान्तिthey protect; they rescue
त्रायान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्रा (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
परम्supreme; highest
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘महाफलम्’ इत्यस्य विशेषण
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Demonstrative/विशेषण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश
महाफलम्great reward; great fruit
महाफलम्:
Karma (Predicate nominal/कर्म)
TypeNoun
Rootमहाफल (प्रातिपदिक: महा + फल)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय (विशेषण-विशेष्य: ‘महच्च तत् फलम्’)

Indra

Scene: A supplicant group addresses a revered figure (Manmatha or a powerful being in context) requesting decisive help; in the background, distressed common folk are shown, and the ideal of risking one’s life to protect them is highlighted.

I
Indra
M
Manmatha (Kāma)

FAQs

Protecting the distressed is a supreme dharmic act; compassion and courageous aid generate great spiritual merit.

No specific tīrtha is cited; the verse teaches dharma through exhortation.

None; it emphasizes ethical duty (rakṣā/aid) rather than ritual.