Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 74

विधाय च द्राक्स हि पंचतीर्थिकां विश्वेशमाराध्य ततो यथास्वम् । पुनःपुनर्वीक्ष्यपुरीं पुरारेरिदं मयालोकिनवेति विस्मितः

vidhāya ca drāksa hi paṃcatīrthikāṃ viśveśamārādhya tato yathāsvam | punaḥpunarvīkṣyapurīṃ purāreridaṃ mayālokinaveti vismitaḥ

Ayant promptement accompli l’observance des cinq tīrtha, il adora ensuite Viśveśvara selon le rite; puis, encore et encore, il fixa la cité de l’Ennemi de Tripura (Śiva), saisi d’émerveillement, se disant : «L’ai-je vraiment vue ?»

विधायhaving performed
विधाय:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवि-√धा (धातु) + क्त्वा (अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund), पूर्वकालिक क्रिया (having performed/arranged)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction)
द्राक्quickly, at once
द्राक्:
Desha-Kala (Adverbial/देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootद्राक् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: quickly/at once)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
पञ्चतीर्थिकाम्the five-tīrtha rite/observance
पञ्चतीर्थिकाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपञ्च (संख्या) + तीर्थिक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; द्विगु-समास (पञ्च तीर्थानि यस्याः/यत्)
विश्वेशम्Viśveśa (Lord of the universe)
विश्वेशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विश्वस्य ईशः)
आराध्यhaving worshipped
आराध्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआ-√राध् (धातु) + ल्यप्/क्त्वा-समकक्ष (अव्ययकृदन्त)
Formअव्ययकृदन्त (gerund: having worshipped)
ततःthen
ततः:
Desha-Kala (Adverbial/देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
यथास्वम्as appropriate, in one's own way
यथास्वम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + स्व (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण (according to one's own manner)
पुनःagain
पुनः:
Desha-Kala (Adverbial/देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: again)
पुनःagain and again
पुनः:
Desha-Kala (Adverbial/देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय (repetition for emphasis)
वीक्ष्यhaving looked at
वीक्ष्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Root√ईक्ष् (धातु) + क्त्वा/ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formअव्ययकृदन्त (gerund: having looked at)
पुरीम्the city
पुरीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
पुरारेःof Purāri (Śiva)
पुरारेः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुरारि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; सर्वनाम
मयाby me
मया:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
अलोकि(I) saw
अलोकि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√लोक् (धातु)
Formलुङ् (Aorist/Past), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; आत्मनेपद/परस्मैपद-प्रयोगभेदेण; अर्थः ‘I saw’
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध (negation particle)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्ति-निपात (quotative particle)
विस्मितःastonished
विस्मितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविस्मित (प्रातिपदिक; क्त-निष्पन्न)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP used adjectivally); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘सः’ विशेषयति

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Pañcatīrtha (Kāśī) and Viśveśvara

Type: kshetra

Scene: After completing a five-tīrtha circuit, the pilgrim stands before Viśveśvara’s sanctum, offering flowers and lamp; then he turns, repeatedly gazing at Kāśī’s skyline—spires, ghats, and the river—overwhelmed by wonder.

P
Pañcatīrthikā
V
Viśveśvara
Ś
Śiva (Tripurāri/Purāri)
K
Kāśī (Vārāṇasī)

FAQs

Kāśī is approached through disciplined pilgrimage (tīrtha-rounds) culminating in devotion to Viśveśvara.

Viśveśvara (Kāśī Viśvanātha) and the pañca-tīrtha circuit within Kāśī.

Performing pañcatīrthikā and then worshiping Viśveśvara according to proper rule (yathāsvam).