Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 62

नृणां पापकृतां तीर्थे पापस्य शमनं भवेत् । यथोक्तं फलदं तीर्थं भवेच्छ्रद्धात्मनां नृणाम्

nṛṇāṃ pāpakṛtāṃ tīrthe pāpasya śamanaṃ bhavet | yathoktaṃ phaladaṃ tīrthaṃ bhavecchraddhātmanāṃ nṛṇām

Pour les hommes qui ont commis des fautes, un tīrtha devient le lieu où le péché s’apaise. Et le tīrtha accorde les fruits proclamés, surtout à ceux dont le cœur est rempli de foi.

नृणाम्of men
नृणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
पापकृताम्of those who commit sins
पापकृताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप-कृत् (प्रातिपदिक/कृदन्त); पाप + कृत् (कर्तरि कृत्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; ‘पापं कुर्वन्ति ये’ (sin-doers)
तीर्थेin a tīrtha
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
पापस्यof sin
पापस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
शमनम्pacification/removal
शमनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भवेत्would be/should occur
भवेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
यथोक्तम्as stated
यथोक्तम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा + उक्त (प्रातिपदिक; क्त)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोगः (adverbial: ‘as said’)
फलदम्fruit-giving
फलदम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootफल-द (प्रातिपदिक); फल + द (ददाति-सम्बद्ध)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘फलम् ददाति’ (fruit-giving)
तीर्थम्the tīrtha
तीर्थम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (अत्र कर्तृपदं)
भवेत्would be
भवेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
श्रद्धात्मनाम्of the faithful
श्रद्धात्मनाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रद्धा-आत्मन् (प्रातिपदिक); श्रद्धा + आत्मन्
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; ‘श्रद्धा आत्मा यस्य’ (faithful-minded)
नृणाम्of men
नृणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन

Skanda

Tirtha: Kāśī-tīrtha (general)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A penitent pilgrim stands at the water’s edge with folded hands, eyes lowered in faith; the tīrtha appears luminous, suggesting sin’s pacification through sacred contact.

T
Tīrtha
Ś
Śraddhā
P
Pāpa

FAQs

Tīrthas heal moral impurity, but the promised fruits mature most fully when approached with śraddhā.

Tīrthas broadly; within the Kāśīkhaṇḍa arc, these teachings support the pre-eminence of Kāśī’s Avimukta-kṣetra.

Cultivating śraddhā while performing tīrtha-sevā (such as bathing and pilgrimage observances) so the stated results manifest.