Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 52

चैत्रकृष्णप्रतिपदि तत्र यात्रा प्रयत्नतः । क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थं कर्तव्या पुण्यकृज्जनैः

caitrakṛṣṇapratipadi tatra yātrā prayatnataḥ | kṣetravighnaśāṃtyarthaṃ kartavyā puṇyakṛjjanaiḥ

Au premier tithi de la quinzaine sombre de Caitra, les gens vertueux doivent, avec effort, accomplir là le pèlerinage en circumambulation, afin d’apaiser les obstacles liés au kṣetra sacré.

चैत्रकृष्णप्रतिपदिon the first lunar day of the dark fortnight of Caitra
चैत्रकृष्णप्रतिपदि:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचैत्र + कृष्ण + प्रतिपद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरणे/Locative), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (चैत्रस्य कृष्णपक्षस्य प्रतिपदि)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
यात्राpilgrimage/ritual procession
यात्रा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रयत्नतःwith effort; diligently
प्रयत्नतः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रयत्नतः (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक-अव्यय (manner adverb)
क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थम्for the purpose of pacifying obstacles in the holy place
क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootक्षेत्र + विघ्न + शान्ति + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (क्षेत्रस्य विघ्नस्य शान्त्यर्थम् = for the purpose of pacifying obstacles of the sacred place)
कर्तव्याto be done; should be performed
कर्तव्या:
Vidhi (Obligation predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + तव्यत् (कृत्प्रत्यय)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/obligatory); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘यात्रा’ इत्यस्य विशेषणम्
पुण्यकृज्जनैःby virtuous/merit-doing people
पुण्यकृज्जनैः:
Karana (Instrument/Agent-instrumental/करण)
TypeNoun
Rootपुण्यकृत् + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करणे/Instrumental), बहुवचन; समासः—कर्मधारयः (पुण्यकृत् जनाः = merit-doing people)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa discourse style)

Tirtha: Kāśī-kṣetra yātrā (annual circuit)

Type: kshetra

Listener: (Implied) the inquiring sages/recipients of Kāśī-māhātmya

Scene: Pilgrims at dawn in Kāśī begin a ritual circuit on Caitra kṛṣṇa pratipadā, carrying waterpots and flowers, moving from ghat to shrine with a vighna-śānti resolve.

C
Caitra
P
Pratipadā
K
Kṣetra

FAQs

Pilgrimage is not only merit-making but also a dharmic method for removing impediments affecting one’s relationship with the sacred kṣetra.

The ‘kṣetra’ and ‘there’ refer to the Kāśī kṣetra as treated throughout the Kāśīkhaṇḍa.

A deliberate yātrā (pilgrimage/circuit) on Caitra kṛṣṇa Pratipadā for kṣetra-vighna-śānti.