Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 43

शरीर हीना इव जीवसंघा द्विजा यथा चाध्ययनेन हीनाः । निरुद्यमाः सत्त्वगुणा यथा वै यथोद्यमा भाग्यविवर्जिताश्च

śarīra hīnā iva jīvasaṃghā dvijā yathā cādhyayanena hīnāḥ | nirudyamāḥ sattvaguṇā yathā vai yathodyamā bhāgyavivarjitāśca

Ils devinrent comme une multitude d’êtres sans corps; comme des dvijas privés d’étude sacrée; comme des qualités de sattva sans élan; et comme ceux qui s’efforcent, mais sont dépourvus de fortune.

śarīraof a body / by body
śarīra:
Karana (Cause/Instrumental of deprivation)
TypeNoun
Rootśarīra (शरीर प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण) एकवचन (हीनाः इत्यस्य हेतु/वियोग-निर्देशः)
hīnāḥdevoid
hīnāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothīna (हीन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (जीवसंघाः विशेषण)
ivalike
iva:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय
jīva-saṃghāḥgroups of living beings
jīva-saṃghāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootjīva (जीव) + saṃgha (संघ)
Formतत्पुरुष-समास (जीवानां संघाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
dvijāḥtwice-born (Brahmins)
dvijāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootdvija (द्विज प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
yathāas
yathā:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय (as/just as)
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
adhyayanenaby study (Vedic learning)
adhyayanena:
Karana (Cause/Instrumental of deprivation)
TypeNoun
Rootadhyayana (अध्ययन प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
hīnāḥdevoid
hīnāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothīna (हीन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (द्विजाः विशेषण)
nirudyamāḥwithout effort
nirudyamāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnir + udyama (उद्यम प्रातिपदिक)
Formनिर्-उपसर्गयुक्त विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सत्त्वगुणाः विशेषण)
sattva-guṇāḥqualities of sattva
sattva-guṇāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootsattva (सत्त्व) + guṇa (गुण)
Formतत्पुरुष-समास (सत्त्वस्य गुणाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
yathāas
yathā:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय
vaiindeed
vai:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
yathā-udyamāḥas (those) with effort
yathā-udyamāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeAdjective
Rootyathā (यथा) + udyama (उद्यम)
Formअव्ययीभाव-समास (यथोद्यमा = यथा उद्यमाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
bhāgya-vivarjitāḥdeprived of fortune
bhāgya-vivarjitāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeAdjective
Rootbhāgya (भाग्य) + vivarjita (विवर्जित)
Formतत्पुरुष-समास (भाग्येन विवर्जिताः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa discourse, typically Skanda → Agastya)

D
Daityas (implied)
D
Dvija (class reference)

FAQs

Without right guidance and dharmic grounding, effort and qualities become ineffective—study (adhyayana) and purposeful action must unite.

No specific tīrtha is mentioned; it is a moral-psychological description within Kāśīkhaṇḍa.

No direct ritual is prescribed; adhyayana (sacred study/recitation) is upheld as a dharmic necessity by implication.