Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 39

तं भार्गवं प्राप्य गणाधिराजो मुखाग्निना शस्त्रशतानि दग्ध्वा । आयात्प्रवृद्धेऽसुरदेवयुद्धे भवस्य पार्श्वे व्यथितारिसैन्यः

taṃ bhārgavaṃ prāpya gaṇādhirājo mukhāgninā śastraśatāni dagdhvā | āyātpravṛddhe'suradevayuddhe bhavasya pārśve vyathitārisainyaḥ

Ayant rejoint ce Bhārgava (Śukra), le seigneur des gaṇas de Śiva brûla, par le feu de sa bouche, des centaines d’armes; puis, la guerre entre asuras et devas s’enflant, il vint auprès de Bhava, après avoir tourmenté l’armée ennemie.

tamhim
tam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
bhārgavamBhārgava (Śukra)
bhārgavam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbhārgava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; नाम (शुक्रः)
prāpyahaving reached
prāpya:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootpra + āp (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे) — ‘having reached/obtained’
gaṇa-adhirājaḥthe lord of the gaṇas
gaṇa-adhirājaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgaṇa (प्रातिपदिक) + adhirāja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘गणानाम् अधिराजः’
mukha-agni-nāwith the fire from (his) mouth
mukha-agni-nā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootmukha (प्रातिपदिक) + agni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘मुखस्य अग्निः’
śastra-śatānihundreds of weapons
śastra-śatāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśastra (प्रातिपदिक) + śata (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘शस्त्राणां शतानि’
dagdhvāhaving burned
dagdhvā:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootdah (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे) — ‘having burnt’
āyātcame, approached
āyāt:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootā + yā (धातु)
Formलुङ्-लकारः (अनद्यतनभूत/अोरिस्ट), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
pravṛddhewhen it had grown intense
pravṛddhe:
Adhikaraṇa (Locative circumstance)
TypeAdjective
Rootpra + vṛdh (धातु) (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (भूतकृदन्तः), सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्, नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे; ‘when (it was) intensified’—yuddhe इत्यस्य विशेषणम्
asura-deva-yuddhein the battle of Asuras and Devas
asura-deva-yuddhe:
Adhikaraṇa (Location/occasion)
TypeNoun
Rootasura (प्रातिपदिक) + deva (प्रातिपदिक) + yuddha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः—‘असुराणां देवानां च युद्धम्’ (समाहारार्थे)
bhavasyaof Bhava (Śiva)
bhavasya:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootbhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
pārśveat the side
pārśve:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootpārśva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
vyathita-ari-sainyaḥwhose enemy-army was distressed
vyathita-ari-sainyaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootvyathita (प्रातिपदिक; √vyath कृदन्त) + ari (प्रातिपदिक) + sainya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः—‘अरिणां सैन्यम्’ + विशेषणम् vyathita; gaṇādhirājaḥ इत्यस्य विशेषणम्

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa discourse, typically Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: Nandī, having reached Śukra, exhales or emits a blazing fire from his mouth that incinerates a hundred incoming weapons; the enemy ranks recoil as he moves to stand beside Bhava.

B
Bhārgava (Śukra)
G
Gaṇādhipa (lord of gaṇas; implied Nandī/gaṇa-chief)
B
Bhava (Śiva)
A
Asura
D
Deva

FAQs

Śiva’s protection operates through his attendants: divine order neutralizes hostile ‘weapons’ and restores balance in cosmic conflict.

This is within Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-centered narration; no particular tīrtha is singled out in this verse.

None.