Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 130

शब्दं गृह्णास्यश्रवास्त्वं हि जिघ्रेरघ्राणस्त्वं व्यंघ्रिरायासि दूरात् । व्यक्षः पश्येस्त्वं रसज्ञोप्यजिह्वः कस्त्वां सम्यग्वेत्त्यतस्त्वां प्रपद्ये

śabdaṃ gṛhṇāsyaśravāstvaṃ hi jighreraghrāṇastvaṃ vyaṃghrirāyāsi dūrāt | vyakṣaḥ paśyestvaṃ rasajñopyajihvaḥ kastvāṃ samyagvettyatastvāṃ prapadye

Sans oreilles, Tu saisis le son; sans nez, Tu perçois le parfum. Sans pieds, Tu viens de loin. Sans yeux, Tu vois; sans langue, Tu connais la saveur. Qui pourrait vraiment Te comprendre ? C’est pourquoi je prends refuge en Toi.

शब्दम्sound
शब्दम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
गृह्णासिyou grasp
गृह्णासि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
अश्रवाःearless
अश्रवाः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-श्रवस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (aśravāḥ = without ears)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुषार्थे सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
जिघ्रेषिyou smell
जिघ्रेषि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootघ्रा (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
अघ्राणःnoseless
अघ्राणः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-घ्राण (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without nose/smell-organ)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विअङ्घ्रिःfootless
विअङ्घ्रिः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-अङ्घ्रि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without feet)
आयासिyou go
आयासि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
दूरात्from afar
दूरात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; हेतौ/अवधौ (from afar)
विअक्षःeyeless
विअक्षः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-अक्ष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without eyes)
पश्येस्you would see
पश्येस्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रसज्ञःknower of taste
रसज्ञः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरस (प्रातिपदिक) + ज्ञ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (rasaṃ jānāti iti), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
अजिह्वःtongueless
अजिह्वः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-जिह्व (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without tongue)
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्यय (properly, correctly)
वेत्तिknows
वेत्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Logical link/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतुवाचक-अव्यय (therefore)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रपद्येI take refuge (in)
प्रपद्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+पद् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; आत्मनेपद

Devotee/Narrated hymn voice (speaker not explicit; presented as a stuti within Kāśīkhaṇḍa)

Tirtha: Kāśī (contextual)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A devotee offers a paradoxical hymn to the formless-yet-present Lord: the deity is shown as a luminous, organless cosmic presence (jyoti-liṅga or radiant void) from which subtle lines extend to represent hearing, smell, sight, taste, and movement; the devotee kneels in surrender.

(
(Implied) Supreme Lord/Śiva as the incomprehensible refuge

FAQs

The Divine transcends bodily limitations and human categories; the correct response is humility and surrender (prapatti).

The verse functions as a theological hymn within the Kāśīkhaṇḍa milieu rather than a direct tirtha-description.

No external ritual; it prescribes inner practice—śaraṇāgati (taking refuge) through stuti.