Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 8

नष्टमेकं स विपिने मार्गयन्मृगमादरात् । ध्यानारूढं मुनिं दृष्ट्वा प्राह तं चीरवाससम्

naṣṭamekaṃ sa vipine mārgayanmṛgamādarāt | dhyānārūḍhaṃ muniṃ dṛṣṭvā prāha taṃ cīravāsasam

Cherchant avec ardeur dans la forêt un cerf égaré, il vit un muni plongé dans la méditation, vêtu d’écorces, et il lui adressa la parole.

नष्टम्lost
नष्टम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √नश्)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एकम्one
एकम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विपिनेin the forest
विपिने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविपिन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
मार्गयन्searching
मार्गयन्:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeVerb
Rootमार्गय् (धातु; नामधातु from मार्ग)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मृगम्deer
मृगम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आदरात्out of eagerness
आदरात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootआदर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेत्वर्थे — 'out of eagerness'
ध्यान-आरूढम्absorbed in meditation
ध्यान-आरूढम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootध्यान (प्रातिपदिक) + आ-रुह् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP) 'आरूढ'; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (ध्याने आरूढः)
मुनिम्sage
मुनिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive) — 'having seen'
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तम्to him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
चीरवाससम्wearing bark-cloth
चीरवाससम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचीर (प्रातिपदिक) + वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (चीरं वासः यस्य/चीरवासाः) — 'wearing bark-garments'

Sūta (narrator)

Scene: वन में एकान्त कुटी के निकट चीरवस्त्रधारी मुनि पद्मासन में, नेत्र निमीलित; सामने धनुषधारी राजा, हाथ जोड़ने/प्रश्न करने की मुद्रा।

K
King (Parīkṣit implied)
M
Muni (sage)
F
Forest

FAQs

The meeting of worldly power and ascetic stillness highlights a dharmic test: how one approaches those established in meditation.

None is named; the verse is narrative groundwork within Setukhaṇḍa’s larger māhātmya.

None.