Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 28

आतिथ्यमकरोद्विप्रा वसिष्ठो ब्रह्मनंदनः । कामधेनुप्रभावं वै ज्ञात्वा कुशिकनंदनः

ātithyamakarodviprā vasiṣṭho brahmanaṃdanaḥ | kāmadhenuprabhāvaṃ vai jñātvā kuśikanaṃdanaḥ

Ô brāhmanes, Vasiṣṭha—la joie de Brahmā, le grand ṛṣi—accomplit l’hospitalité. Et Viśvāmitra, fils de Kuśika, ayant reconnu la puissance extraordinaire de Kāmadhenū…

आतिथ्यम्hospitality
आतिथ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआतिथ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अकरोत्performed, did
अकरोत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
विप्रO brāhmaṇa!
विप्र:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ब्रह्मनन्दनःson of Brahmā
ब्रह्मनन्दनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समास (ब्रह्मणः नन्दनः)
कामधेनुKāmadhenu
कामधेनु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकाम + धेनु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-सम्बन्ध (as compound member)
प्रभावम्the power (of Kāmadhenu)
प्रभावम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास: कामधेनु-प्रभाव
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/पादपूरण-अव्यय (emphatic particle)
ज्ञात्वाhaving learned/known
ज्ञात्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (gerund), पूर्वकालिक-क्रिया (having known)
कुशिकनन्दनःson of Kuśika (Viśvāmitra)
कुशिकनन्दनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकुशिक + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समास (कुशिकस्य नन्दनः)

Sūta

Tirtha: वसिष्ठाश्रम

Type: kshetra

Listener: ब्राह्मण/ऋषिगण (हे विप्राः)

Scene: वसिष्ठ द्वारा सम्पन्न आतिथ्य; विश्वामित्र विस्मित होकर कामधेनु की ओर दृष्टि टिकाए—मन में आकांक्षा/स्पर्धा का संकेत।

V
Vasiṣṭha
K
Kāmadhenū
V
Viśvāmitra (Kuśika-nandana)
B
Brahmā (epithet reference)

FAQs

True wealth is dharmic capacity to serve; learning of sacred power can test one’s restraint and intentions.

Not directly; the verse continues the narrative that will illuminate Kapitīrtha’s associated tradition.

Hospitality (ātithya) is emphasized as a dharmic practice.