Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 67

सप्तम्यां तु तिथौ मर्त्यः श्राद्धं कुर्यान्महालयम् । हिरण्यपाणिर्भगवानादित्यस्तस्य तुष्यति

saptamyāṃ tu tithau martyaḥ śrāddhaṃ kuryānmahālayam | hiraṇyapāṇirbhagavānādityastasya tuṣyati

Au tithi du septième jour (Saptamī), si un mortel accomplit le Mahālaya śrāddha, le Soleil béni — le Seigneur Āditya, « aux mains d’or » — s’en trouve satisfait.

सप्तम्याम्on the seventh (day)
सप्तम्याम्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसप्तमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; तिथेः विशेषणरूपेण (on the seventh)
तुindeed
तु:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोध (particle)
तिथौon the tithi
तिथौ:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतिथि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
मर्त्यःa mortal
मर्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
श्राद्धम्śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
कुर्यात्should perform
कुर्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचन
महालयम्Mahālaya (ancestral)
महालयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootमहालय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषणम् (श्राद्धम् इत्यस्य)
हिरण्यपाणिःHiraṇyapāṇi (the golden-handed one)
हिरण्यपाणिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहिरण्य (प्रातिपदिक) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; बहुव्रीहिः—हिरण्यः पाणिः यस्य सः (one whose hand is golden)
भगवान्the blessed lord
भगवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषणम् (आदित्यः इत्यस्य)
आदित्यःĀditya (the Sun)
आदित्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
तस्यof him/for him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; सम्बन्धवाचक (genitive)
तुष्यतिis pleased
तुष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचन

Deductive: Skanda (Kārttikeya) speaking within Setukhaṇḍa narration

Tirtha: Setu-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: At dawn on Saptamī, a devotee performs Mahālaya śrāddha; above the horizon rises Āditya with ‘golden hands’, receiving the rite’s subtle essence and becoming pleased.

Ā
Āditya (Sūrya)
H
Hiraṇyapāṇi
M
Mahālaya Śrāddha
S
Saptamī tithi

FAQs

Ritual duty aligned with sacred time harmonizes the devotee with cosmic powers; even the Sun is said to be pleased by such dharma.

Setukhaṇḍa (Setu Māhātmya) is the overarching pilgrimage setting for these Mahālaya observances.

Perform Mahālaya śrāddha on Saptamī tithi.