Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 29

अंतिकं स समागत्य व्यलोकयत तं हतम् । ज्ञात्वा स्वपितरं रात्रौ शुशोच व्यथितेंद्रियः

aṃtikaṃ sa samāgatya vyalokayata taṃ hatam | jñātvā svapitaraṃ rātrau śuśoca vyathiteṃdriyaḥ

S’étant approché, il le vit gisant sans vie ; reconnaissant dans la nuit que c’était son propre père, il se lamenta, les sens bouleversés par la douleur.

अन्तिकम्near (to him)
अन्तिकम्:
Gati/Desha (Goal/गति-अर्थ)
TypeNoun
Rootअन्तिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावार्थे (near/close by)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन, सर्वनाम
समागत्यhaving come/approached
समागत्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) उपसर्गः सम्-आ-
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), पूर्वक्रिया
व्यलोकयतsaw/looked at
व्यलोकयत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलोक् (धातु) उपसर्गः वि-
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन, सर्वनाम
हतम्killed
हतम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम् इति विशेषणम्
ज्ञात्वाhaving known/realized
ज्ञात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), पूर्वक्रिया
स्वपितरम्his own father
स्वपितरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + पितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (स्वस्य पिता)
रात्रौat night
रात्रौ:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन (वैकल्पिक रूप)
शुशोचlamented/grieved
शुशोच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootशुच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
व्यथितेन्द्रियःwith distressed senses
व्यथितेन्द्रियः:
Viśeṣaṇa (Qualifier of subject/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यथित (√व्यथ्, क्त-कृदन्त) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (व्यथितानि इन्द्रियाणि यस्य/व्यथित-इन्द्रियः)

Narrator (contextual Purāṇic narration within Setukhaṇḍa)

Scene: परावसुः शवस्य समीपे दीप/चन्द्रप्रकाशे मुखं निकटं नयति; तत्क्षणं पितृमुख-परिचयः; नेत्रे अश्रु, हस्ते कम्प, शस्त्रं पतितम्

FAQs

True repentance begins with clear recognition of one’s act and heartfelt remorse, which then leads toward purification.

Indirectly, Setukhaṇḍa’s sacred landscape is the frame in which repentance and cleansing are later connected to holy observances.

No rite is described here; the verse depicts remorse that precedes funerary duties and expiation.