Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 11

तथास्त्विति स रामो पि तेन साकं मुनीश्वराः । सुग्रीवांतिकमागप्य सख्यं चक्रेऽग्निसाक्षिकम्

tathāstviti sa rāmo pi tena sākaṃ munīśvarāḥ | sugrīvāṃtikamāgapya sakhyaṃ cakre'gnisākṣikam

Disant : «Qu’il en soit ainsi», Rāma alla avec lui auprès de Sugrīva ; et là il conclut l’amitié, le Feu pour témoin.

तथाso
तथा:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (so/thus)
अस्तुlet it be
अस्तु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; आशीर्लिङ्गार्थे ‘let it be’
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणसूचक
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (also)
तेनwith him
तेन:
Sahartha (Association/सह)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
साकम्together with
साकम्:
Sahartha (Association/सह)
TypeIndeclinable
Rootसाकम् (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक (with/together)
मुनीश्वराःlords among sages
मुनीश्वराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (मुनीनां ईश्वराः/मुनिरूपा ईश्वराः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सुग्रीवान्तिकम्to Sugrīva’s vicinity
सुग्रीवान्तिकम्:
Gati/Karma (Goal of motion/गति)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक) + अन्तिक (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
आगम्यhaving gone/come
आगम्य:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) उपसर्गः आ + → आगम्य
Formल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययार्थक) अव्ययभाव-क्रियाविशेषण; absolutive/gerund ‘having come’
सख्यम्friendship
सख्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
चक्रेmade, formed
चक्रे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्
अग्निसाक्षिकम्with fire as witness
अग्निसाक्षिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्नि (प्रातिपदिक) + साक्षिक (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-तत्पुरुष/उपपद-तत्पुरुषः (अग्निना साक्षी कृतः/अग्निः साक्षी यस्य तत्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; सख्यम् इति विशेषणम्

Narrator (addressing listeners as munīśvarāḥ)

Tirtha: Kiṣkindhā (Sakhya-sthāna, contextual)

Type: kshetra

Scene: Rāma and Sugrīva perform friendship rite with Agni as witness—fire altar between them; Hanūmān and Lakṣmaṇa present; circumambulation or joined hands implied; solemn, luminous atmosphere.

R
Rāma
H
Hanūmān
S
Sugrīva
A
Agni (Fire)

FAQs

Dharma is strengthened when commitments are made solemnly—Agni symbolizes truth, purity, and accountability.

Not a direct tirtha-glorification verse; it supports Setukhaṇḍa’s larger pilgrimage narrative connected to Setu/Rāmeśvaram.

A vow-like act is implied: forming a pact with Agni as witness (a dharmic mode of oath-taking).