Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 93

दीर्घतमा उवाच । सुदर्शन भवत्वेवं कथितं स्वनयेन यत् । ममाभीष्टतमं ह्येतत्पाणिग्रहणमंगलम्

dīrghatamā uvāca | sudarśana bhavatvevaṃ kathitaṃ svanayena yat | mamābhīṣṭatamaṃ hyetatpāṇigrahaṇamaṃgalam

Dīrghatamā dit : «Sudarśana, qu’il en soit ainsi, selon les paroles de mon fils. Car ce rite nuptial de bon augure, la prise de la main, est vraiment ce que je désire le plus.»

दीर्घतमाDīrghatamas
दीर्घतमा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदीर्घतमस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (छान्दस/प्रयोगभेदेन)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन
सुदर्शनO Sudarśana
सुदर्शन:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुदर्शन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-एकवचन
भवतुlet it be
भवतु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलोट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
एवम्thus
एवम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (in this manner)
कथितम्said, stated
कथितम्:
Kriya (Predicative/क्रियाविशेष्य)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्वनयेनby his own conduct/policy
स्वनयेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्व + नय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; ‘by his own naya’
यत्which/that
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
ममmy
मम:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अभीष्टतमम्most desired
अभीष्टतमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभीष्टतम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अतिशय (superlative)
हिindeed
हि:
Nipata (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject complement/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पाणिग्रहणमङ्गलम्the auspicious hand-taking (marriage) rite
पाणिग्रहणमङ्गलम्:
Pratijna/Predicate noun (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootपाणि + ग्रहण + मङ्गल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; पाणिग्रहणस्य मङ्गलम् (wedding rite/auspicious marriage ceremony)

Dīrghatamā

Tirtha: सेतुक्षेत्र

Type: kshetra

Listener: शौनकादि

Scene: दीर्घतमा ऋषि दूत सुदर्शन से कहते हैं—‘एवं भवतु’; विवाह के पाणिग्रहण-मंगल को स्वीकारते हुए आशीर्वचन।

D
Dīrghatamā
S
Sudarśana
S
Son of Dīrghatamā (unnamed here)

FAQs

Marriage is sanctified when elders and sages give willing consent, framing union as maṅgala (auspicious dharma), not mere desire.

Indirectly within Setu-kṣetra’s narrative arc; this verse centers on approving a marriage rite.

Pāṇigrahaṇa (the hand-taking rite) is referenced as the auspicious marriage act.