Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 44

सूर्याद्वै धर्मराड् जज्ञे ते नेदं निर्मितं पुरा । धर्मेण निर्मितं दृष्ट्वा धर्मारण्यमनुत्तमम् । धर्मारण्यमिति प्रोक्तं यन्मया स्कन्द पुण्यदम्

sūryādvai dharmarāḍ jajñe te nedaṃ nirmitaṃ purā | dharmeṇa nirmitaṃ dṛṣṭvā dharmāraṇyamanuttamam | dharmāraṇyamiti proktaṃ yanmayā skanda puṇyadam

De Sūrya naquit en vérité Dharmarāṭ ; c’est par lui que ce (lieu sacré) fut façonné jadis. Voyant cette forêt incomparable, créée par le Dharma, on l’appela « Dharmāraṇya », ainsi que je te le déclare, ô Skanda, dispensatrice de mérite (puṇya).

सूर्यात्from the Sun
सूर्यात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
धर्मराट्Dharmarāṭ (king Dharma)
धर्मराट्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म + राट् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'धर्मस्य राट्' (king of Dharma)
जज्ञेwas born
जज्ञे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; 'they' (contextual)
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (not)
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र द्वितीया (object)
निर्मितम्made; constructed
निर्मितम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् + मा (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; इदम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
पुराformerly
पुरा:
Adhikarana (Time/अधिकरण-काल)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (formerly/earlier)
धर्मेणby Dharma
धर्मेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
निर्मितम्made; constructed
निर्मितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootनिर् + मा (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (दृष्ट्वा इत्यस्य कर्म)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive/gerund)
धर्मारण्यम्Dharma-forest (Dharmāraṇya)
धर्मारण्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म + अरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; 'धर्मस्य अरण्यम्'
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; धर्मारण्यम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
धर्मारण्यम्Dharmāraṇya
धर्मारण्यम्:
Karta (Predicate nominative/नामनिर्देश)
TypeNoun
Rootधर्म + अरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (quoted name)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotative/इत्यर्थ)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/इत्यर्थक (thus)
प्रोक्तम्was called; was said
प्रोक्तम्:
Kriya (Passive predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (it was said/called)
यत्which
यत्:
Karta (Relative pronoun/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक (that which)
मयाby me
मया:
Karana (Agent-instrument in passive/कर्तृ-करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया, एकवचन
स्कन्दO Skanda
स्कन्द:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootस्कन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
पुण्यदम्merit-giving
पुण्यदम्:
Karta (Qualifier of relative/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य + द (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; 'पुण्यं ददाति' इति (merit-giving) — यत् इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Listener: Skanda

Scene: Dharmarāṭ, radiant with solar aura, consecrates or ‘creates’ a vast sacred forest: trees arranged like a mandala, a central shrine/altar implied; the very air glows with dharma.

S
Sūrya
D
Dharmarāṭ
D
Dharma
D
Dharmāraṇya
S
Skanda

FAQs

A holy site is holy because it is grounded in Dharma: the very landscape is portrayed as shaped by righteousness, making pilgrimage a direct encounter with dharma-made space.

Dharmāraṇya—the ‘Forest of Dharma’—is explicitly glorified as an unsurpassed puṇya-kṣetra.

No specific ritual is detailed here; the verse establishes the sacred origin and merit-bearing nature of Dharmāraṇya.