Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 38

उग्रेण तपसा कृत्वा क्लिश्यदात्मानमात्मना । तेनात्र वयमुद्विग्ना देवाः सर्वे सदाशिव । शरणं त्वामनुप्राप्ता यदिच्छसि कुरुष्व तत्

ugreṇa tapasā kṛtvā kliśyadātmānamātmanā | tenātra vayamudvignā devāḥ sarve sadāśiva | śaraṇaṃ tvāmanuprāptā yadicchasi kuruṣva tat

«Ayant pratiqué une austérité farouche, se tourmentant lui-même par sa propre volonté, il a jeté l’inquiétude sur nous tous, dieux, ici, ô Sadāśiva. C’est pourquoi nous sommes venus à toi pour refuge : fais ce que tu juges bon.»

उग्रेणfierce
उग्रेण:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउग्र (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (तपसः)
तपसाby austerity
तपसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
क्लिश्यत्afflicting / tormenting
क्लिश्यत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootक्लिश् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/शानच्; Present participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (आत्मानम्)
आत्मानम्himself
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आत्मनाby himself
आत्मना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
तेनtherefore / by that (reason)
तेन:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (here)
वयम्we
वयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
उद्विग्नाःdistressed / anxious
उद्विग्नाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद्विग्न (कृदन्त; उद्-√विज्/विज् धातु + क्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (वयम्/देवाः)
देवाः(we) gods
देवाः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; वयम् इत्यस्य अप्पोजिशन
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (देवाः)
सदाशिवO Sadāśiva
सदाशिव:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसदाशिव (प्रातिपदिक; सदा + शिव)
Formकर्मधारय-समास, पुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
शरणम्refuge
शरणम्:
Gati/Karma (Goal/Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; गत्यर्थे (शरणं प्राप्नुमः)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अनुप्राप्ताःhave approached / have reached
अनुप्राप्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु-प्र-आप् (धातु) + क्त
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तरि प्रयोग (we have reached)
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तार्थक-अव्यय (if)
इच्छसिyou wish
इच्छसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootइष्/इच्छ् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
कुरुष्वdo (please do)
कुरुष्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम

Devas

Listener: Sadāśiva (Śiva)

Scene: Devas, visibly unsettled, bow deeply; Śiva radiates steadiness. A faint aura of fiery tapas is shown as a distant red glow, while Śiva’s presence is cool, luminous, and stabilizing.

S
Sadāśiva
D
Deva
T
Tapas

FAQs

The highest dharmic resolution is śaraṇāgati—entrusting the outcome to Sadāśiva when power (tapas) threatens harmony.

No specific tīrtha is named; the emphasis is theological—refuge in Sadāśiva—within the broader Dharmāraṇya narrative.

No external ritual is prescribed; the key act is surrender (seeking refuge) and acknowledging Śiva’s supreme discretion.