Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 47

नारद उवाच । अष्टादशसहस्रास्ते ब्राह्मणा वेदपारगाः । कथं ते व्यभजन्ग्रामान्द्रामो त्पन्नं तथा वसु । वस्त्राद्यं भूषणाद्यं च तन्मे कथय सुव्र तम्

nārada uvāca | aṣṭādaśasahasrāste brāhmaṇā vedapāragāḥ | kathaṃ te vyabhajangrāmāndrāmo tpannaṃ tathā vasu | vastrādyaṃ bhūṣaṇādyaṃ ca tanme kathaya suvra tam

Nārada dit : «Ces dix-huit mille brāhmanes étaient passés maîtres des Veda. Comment partagèrent-ils les villages et la richesse qui en naquit ? Et comment furent distribués vêtements et ornements ? Dis-le-moi, ô toi au vœu excellent».

नारदःNārada
नारदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
अष्टादशसहस्राःeighteen thousand
अष्टादशसहस्राः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टादश + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; द्विगु-समासः (अष्टादश सहस्राणि = 18,000)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
ब्राह्मणाःBrahmins
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
वेदपारगाःmasters of the Vedas
वेदपारगाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवेद + पारग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (वेदस्य पारगः = ‘one who has crossed/mastered the Veda’)
कथम्how?
कथम्:
Sambandha (Interrogative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
व्यभजन्distributed/divided
व्यभजन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + भज् (धातु)
Formलङ् (imperfect/past), परस्मैपद, तृतीयपुरुष (3rd), बहुवचन; धातुः भज् (to divide/distribute), उपसर्गः ‘वि’
ग्रामान्villages
ग्रामान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootग्राम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उत्पन्नम्produced/obtained
उत्पन्नम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootउत् + पद् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपसर्गः ‘उत्’
तथाalso
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/प्रकारार्थक (adverb: ‘also/likewise’)
वसुwealth
वसु:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवसु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
वस्त्राद्यम्garments and the like
वस्त्राद्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवस्त्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (वस्त्रं आदिः यस्य/वस्त्रादि = ‘garments etc.’)
भूषणाद्यम्ornaments and the like
भूषणाद्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभूषण + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (भूषणादि = ‘ornaments etc.’)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
मेto me / my
मे:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन (enclitic)
कथयtell
कथय:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formलोट् (imperative), परस्मैपद, मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
सुव्रतO one of good vows
सुव्रत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसु + व्रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन; कर्मधारयः (सु-व्रतः)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st), एकवचन

Nārada

Tirtha: Dharmāraṇya (contextual)

Type: kshetra

Scene: Nārada, holding vīṇā, respectfully questions a sage/authority in an āśrama court; behind them, Brāhmaṇas with manuscripts and tokens of grants; piles of cloth and ornaments suggest the distribution topic.

N
Nārada
B
Brāhmaṇas
V
Vedas

FAQs

Dharma includes fairness and transparency in distributing sacred gifts and resources meant for sustaining spiritual life.

The focus remains Dharmāraṇya as a dharmic landscape where large-scale gifts and settlements are organized.

No direct prescription; the verse inquires into the method of distribution of grāma-dāna proceeds and donated goods.