Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 43

ततो रामो महेष्वासो मुदा परमया युतः । प्रस्थितस्तीर्थयात्रायां सीतया भ्रातृभिः सह

tato rāmo maheṣvāso mudā paramayā yutaḥ | prasthitastīrthayātrāyāṃ sītayā bhrātṛbhiḥ saha

Alors Rāma, le grand archer, rempli d’une joie suprême, se mit en route pour le pèlerinage aux tīrtha sacrés, avec Sītā et ses frères.

ततःthen, thereafter
ततः:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्यय; काल/क्रमसूचक (then/thereafter)
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
महेष्वासःgreat archer
महेष्वासः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहā (प्रातिपदिक) + इष्वास (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः ‘महान् इष्वासः (धनुः) यस्य’/‘मह-इष्वासः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामस्य विशेषणम्
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमुद्/मुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक
परमयाsupreme, great
परमया:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘मुदा’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
युतःendowed (with)
युतः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √युज् (धातु) क्त-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘युक्तः’ = ‘endowed/associated’
प्रस्थितःset out
प्रस्थितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था (धातु) क्त-प्रत्यय, उपसर्गः प्र-)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle used predicatively); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रियार्थे ‘set out/started’
तीर्थयात्रायाम्on a pilgrimage
तीर्थयात्रायाम्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी: ‘तीर्थस्य यात्रा’); स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सीतयाwith Sītā
सीतया:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
भ्रातृभिःwith (his) brothers
भ्रातृभिः:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सहtogether with
सह:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपपद (with)

Narrator (Purāṇic narrative voice; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in broader frame)

Tirtha: Dharmāraṇya tīrthas (collective)

Type: kshetra

Scene: Procession departing for pilgrimage: Rāma with bow, Sītā beside him, brothers accompanying; the road leads into a sacred forest landscape with distant tīrtha waters and hermitages.

R
Rāma
S
Sītā

FAQs

Pilgrimage (tīrtha-yātrā) is portrayed as a joyful dharmic act undertaken in devotion and good company.

Dharmāraṇya is the narrative setting, while the verse introduces a broader tīrtha-yātrā to sacred places.

Undertaking tīrtha-yātrā (pilgrimage) itself is the implied practice; no specific vow is detailed in this verse.