Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 1

। व्यास उवाच । श्रूयतां नृपशार्दूल कथां पौराणिकीं शुभाम् । यां श्रुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यते नात्र संशयः

| vyāsa uvāca | śrūyatāṃ nṛpaśārdūla kathāṃ paurāṇikīṃ śubhām | yāṃ śrutvā sarvapāpebhyo mucyate nātra saṃśayaḥ

Vyāsa dit : Ô tigre parmi les rois, écoute ce récit purānique, de bon augure ; en l’entendant, on est délivré de tous les péchés — il n’y a là aucun doute.

व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
श्रूयताम्let (it) be heard
श्रूयताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive); परस्मैपद; आज्ञार्थः (‘let it be heard’)
नृपशार्दूलO tiger among kings
नृपशार्दूल:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप + शार्दूल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारयः (नृपः एव शार्दूलः)
कथाम्story
कथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
पौराणिकीम्purāṇic, traditional
पौराणिकीम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपौराणिक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (कथाम्)
शुभाम्auspicious
शुभाम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (कथाम्)
याम्which (story)
याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम (relative pronoun)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषण (gerund/absolutive)
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), बहुवचन; कर्मधारयः (सर्वाणि पापानि)
मुच्यतेis released
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive); आत्मनेपद
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन

Vyāsa

Listener: nṛpaśārdūla (a king)

Scene: Vyāsa as narrator addressing a king seated respectfully; a small assembly of sages; palm-leaf manuscripts; the atmosphere is auspicious, as if a vrata of listening begins.

V
Vyāsa

FAQs

Śravaṇa (devout listening) to Purāṇic dharma-kathā is itself a purifying practice that destroys sin.

Not named in this verse; it introduces the Dharmāraṇya narrative frame.

Hearing (śravaṇa) the sacred Purāṇic narrative is presented as a meritorious practice.