Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 5

अक्षोभ्यं ज्ञानिनं स्वस्थं पितामहसमुद्युतिम् । एवं दृष्ट्वा समाधिस्थं प्रहर्षोत्फुल्ललोचनम्

akṣobhyaṃ jñāninaṃ svasthaṃ pitāmahasamudyutim | evaṃ dṛṣṭvā samādhisthaṃ praharṣotphullalocanam

Inébranlable, sage et intérieurement paisible—rayonnant tel le Pitāmaha (Brahmā)—le voyant ainsi, établi en samādhi, leurs yeux s’épanouirent de joie.

अक्षोभ्यम्unshakable, unperturbed
अक्षोभ्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootअक्षोभ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; विशेषणम् (Masculine, Accusative, Singular)
ज्ञानिनम्the knower, sage
ज्ञानिनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootज्ञानिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Masculine, Accusative, Singular)
स्वस्थम्self-possessed, at ease
स्वस्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootस्वस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (Masculine, Accusative, Singular)
पितामह-सम-उद्युतिम्having a radiance like (that of) Brahmā (Pitāmaha)
पितामह-सम-उद्युतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपितामह (प्रातिपदिक) + सम (उपसर्ग/अव्यय-प्राय) + उद्युति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी/तुल्य-भावार्थे तत्पुरुषः; विशेषणम् (Masculine, Accusative, Singular)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक क्रियाविशेषणम् (indeclinable adverb of manner)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund); पूर्वक्रिया (having seen)
समाधि-स्थम्situated in samādhi
समाधि-स्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसमाधि (प्रातिपदिक) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सप्तमी-तत्पुरुषः (समाधौ स्थितः); विशेषणम् (Masculine, Accusative, Singular)
प्रहर्ष-उत्फुल्ल-लोचनम्with eyes blossomed (bright) with joy
प्रहर्ष-उत्फुल्ल-लोचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootप्रहर्ष (प्रातिपदिक) + उत्फुल्ल (प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारय-समासः (प्रहर्षेण उत्फुल्ले लोचने यस्य/यत्); विशेषणम् (Masculine, Accusative, Singular)

Sūta (narrating)

Listener: Śaunaka and assembled sages (contextually)

Scene: A radiant sage seated in deep samādhi, body unmoving, face serene; surrounding sages gaze with blossoming eyes and folded hands, suffused with reverent joy.

M
Mārkaṇḍeya
P
Pitāmaha (Brahmā)
S
Samādhi

FAQs

Darśana of a steadfast jñānī in samādhi awakens devotion and purifies the heart.

The verse is preparatory; the Dharmāraṇya tīrtha narrative follows from this encounter.

None; it highlights the spiritual efficacy of seeing a sage established in samādhi.