Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 23

नीरोगो रूपवांश्चैव विद्याढ्यः सत्यवाक्शुचिः । गोपारेश्वरमाहात्म्यं मया ख्यातं युधिष्ठिर । गोदेहान्निःसृतं लिङ्गं नर्मदादक्षिणे तटे

nīrogo rūpavāṃścaiva vidyāḍhyaḥ satyavākśuciḥ | gopāreśvaramāhātmyaṃ mayā khyātaṃ yudhiṣṭhira | godehānniḥsṛtaṃ liṅgaṃ narmadādakṣiṇe taṭe

On devient sain, beau, riche de science, véridique en parole et pur. Ô Yudhiṣṭhira, j’ai ainsi proclamé la grandeur de Gopāreśvara : le liṅga issu du corps d’une vache sur la rive méridionale de la Narmadā.

नीरोगःfree from disease
नीरोगः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि-रोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: न रोगः यस्य (नञ्-तत्पुरुष)
रूपवान्handsome
रूपवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरूपवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण
and
:
Avyaya (Connector/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction)
एवindeed
एव:
Avyaya (Particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
विद्याढ्यःrich in learning
विद्याढ्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविद्या-आढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: विद्यया आढ्यः (तृतीया-तत्पुरुष)
सत्यवाक्truth-speaking
सत्यवाक्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य-वाच् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: सत्यं वाक् यस्य/सत्यवाक्यः (कर्मधारय-प्राय)
शुचिःpure
शुचिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण
गोपारेश्वरमाहात्म्यम्the greatness of Gopāreśvara
गोपारेश्वरमाहात्म्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगोपार-ईश्वर-माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः: गोपारेश्वरस्य माहात्म्यम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
मयाby me
मया:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
ख्यातम्has been proclaimed/told
ख्यातम्:
Kriya (Predicate/क्रिया-भाव)
TypeVerb
Rootख्या (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विधेय
युधिष्ठिरO Yudhiṣṭhira
युधिष्ठिर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन
गोदेहात्from the cow’s body
गोदेहात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootगो-देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; समासः: गोः देहः (षष्ठी-तत्पुरुष)
निःसृतम्emerged/issued forth
निःसृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि-√सृ (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; लिङ्गम् इति विशेषण
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
नर्मदायाःof the Narmadā
नर्मदायाः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
दक्षिणेon the southern
दक्षिणे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तटे इति विशेषण
तटेbank/shore
तटे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन

Mārkaṇḍeya (to Yudhiṣṭhira)

Tirtha: Gopāreśvara

Type: kshetra

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: The Gopāreśvara liṅga is shown emerging miraculously from a cow’s body on the Narmadā’s southern bank; sages and devotees witness; Yudhiṣṭhira is addressed in the narrative frame; the river glows with sanctity.

G
Gopāreśvara
Ś
Śiva
N
Narmadā (Revā)
Y
Yudhiṣṭhira

FAQs

Sthala-māhātmya links place, deity, and ethics: worship at a divinely manifested liṅga yields purity, truthfulness, learning, health, and auspicious qualities.

Gopāreśvara on the southern bank of the Narmadā (Revā), where the liṅga is said to have manifested from a cow’s body.

No single rite is specified in this verse; it summarizes the virtues gained and identifies the liṅga’s sacred origin-location.