Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 2

युधिष्ठिर उवाच । गोदेहान्निःसृतं कस्माल्लिङ्गं पापक्षयंकरम् । दक्षिणे नर्मदाकूले मणिनागसमीपतः । संक्षेपात्कथ्यतां विप्र गोपारेश्वरसम्भवम्

yudhiṣṭhira uvāca | godehānniḥsṛtaṃ kasmālliṅgaṃ pāpakṣayaṃkaram | dakṣiṇe narmadākūle maṇināgasamīpataḥ | saṃkṣepātkathyatāṃ vipra gopāreśvarasambhavam

Yudhiṣṭhira dit : Pourquoi ce liṅga—issu du corps d’une vache—est-il devenu destructeur des péchés ? Près de Maṇināga, sur la rive méridionale de la Narmadā, raconte-moi brièvement, ô brāhmane, l’origine de Gopāreśvara.

युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
गो-देहात्from a cow's body
गो-देहात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक) + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष
निःसृतम्emerged
निःसृतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः+सृ (धातु)
Formभूतकृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; लिङ्ग-विशेषण
कस्मात्from what cause/why
कस्मात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; प्रश्नवाचक
लिङ्गम्liṅga
लिङ्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पाप-क्षयम्-करम्causing the destruction of sins
पाप-क्षयम्-करम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + क्षय (प्रातिपदिक) + कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष/षष्ठी-तत्पुरुषार्थ (determinative: 'causing destruction of sins')
दक्षिणेon the southern
दक्षिणे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; कूल-विशेषण
नर्मदा-कूलेon the Narmadā's bank
नर्मदा-कूले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक) + कूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (determinative: 'on the bank of Narmadā')
मणिनाग-समीपतःnear (the place called) Maṇināga
मणिनाग-समीपतः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमणिनाग (प्रातिपदिक) + समीप (प्रातिपदिक) + तस् (तद्धित-अव्यय)
Formअव्ययीभाव-समास; तसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: 'from/near')
संक्षेपात्briefly
संक्षेपात्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootसंक्षेप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; अव्ययीभावार्थे (idiomatically: 'briefly')
कथ्यताम्let (it) be told
कथ्यताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive: 'let it be told')
विप्रO brāhmaṇa
विप्र:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
गोपारेश्वर-सम्भवम्the origin (account) of Gopāreśvara
गोपारेश्वर-सम्भवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगोपारेश्वर (प्रातिपदिक) + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (determinative: 'origin/story of Gopāreśvara')

Yudhiṣṭhira

Tirtha: Gopāreśvara (near Maṇināga)

Type: kshetra

Listener: Mārkaṇḍeya

Scene: Yudhiṣṭhira, seated respectfully, asks Mārkaṇḍeya to narrate the brief origin of Gopāreśvara; behind them, the Narmadā flows and a serpent-emblem hints at Maṇināga.

Y
Yudhiṣṭhira
N
Narmadā (Revā)
M
Maṇināga
G
Gopāreśvara

FAQs

Pilgrimage lore (māhātmya) is preserved through inquiry and transmission—asking about a tīrtha reveals its dharmic meaning.

Gopāreśvara Tīrtha near Maṇināga on the southern bank of the Narmadā.

None directly; the verse requests a concise narration of the tīrtha’s origin.