Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 71

वसन्तमासं संसृज्य उद्यानवनशोभितम् । अशोकैर्बकुलैश्चैव ब्रह्मवृक्षैः सुशोभनैः

vasantamāsaṃ saṃsṛjya udyānavanaśobhitam | aśokairbakulaiścaiva brahmavṛkṣaiḥ suśobhanaiḥ

Il fit naître la saison du printemps, ornée de jardins et de bosquets—belle d’aśoka, de bakula et de splendides brahma-vṛkṣas.

वसन्तमासम्the spring month/season
वसन्तमासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवसन्त (प्रातिपदिक) + मास (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (वसन्तस्य मासः); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
संसृज्यhaving created
संसृज्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + सृज् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्यय; 'having created/produced'
उद्यानgarden
उद्यान:
Sambandha (Genitival relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootउद्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासपूर्वपदत्वेन
वनgrove/forest
वन:
Sambandha (Genitival relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासपूर्वपदत्वेन
शोभितम्adorned
शोभितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ्/शोभ् (धातु) + शोभित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; 'adorned/beautified'
उद्यानवनशोभितम्beautified with gardens and groves
उद्यानवनशोभितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद्यान + वन + शोभित (समास)
Formतत्पुरुषसमासः (उद्यानैः वनैश्च शोभितम्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; 'वसन्तमासम्' इत्यस्य विशेषणम्
अशोकैःwith aśoka trees
अशोकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
बकुलैःwith bakula trees
बकुलैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootबकुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय
चैवand indeed
चैव:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच + एव (सन्धि)
Formसन्धिः: च + एव → चैव
ब्रह्मवृक्षैःwith brahma-trees (sacred trees)
ब्रह्मवृक्षैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootब्रह्म (प्रातिपदिक) + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (ब्रह्मणः/ब्रह्मसम्बन्धिनः वृक्षाः); पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
सुशोभनैःvery beautiful
सुशोभनैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + शोभन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; 'ब्रह्मवृक्षैः' इत्यस्य विशेषणम्

Unspecified (narrative voice within Revā Khaṇḍa; speaker not explicit in excerpt)

Type: kshetra

Scene: A sudden blossoming of spring: gardens and groves appear, heavy with aśoka and bakula blooms; ‘brahma-vṛkṣa’ trees stand tall and radiant, framing the lake like a celestial park.

V
Vasanta (spring)
A
Aśoka tree
B
Bakula tree
B
Brahma-vṛkṣa

FAQs

Tīrthas are not only geographic points but divinely fashioned sacred ecologies where nature mirrors spiritual auspiciousness.

A Revā Khaṇḍa tīrtha-region being transformed into a spring-like sacred grove, supporting the site’s māhātmya.

None; the verse provides a sanctified landscape description.