Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 56

माधवीसल्लकीभिश्च वल्लीभिश्चाप्यलंकृता । श्वापदैर्गर्जमानैश्च गोमायुवानरादिभिः

mādhavīsallakībhiśca vallībhiścāpyalaṃkṛtā | śvāpadairgarjamānaiśca gomāyuvānarādibhiḥ

Il est paré de lianes de mādhavī et de sallakī, ainsi que de maintes vignes, et il retentit des cris des bêtes sauvages—chacals, singes et autres.

माधवी-सल्लकीभिःwith mādhavī and sallakī (plants)
माधवी-सल्लकीभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमाधवी (प्रातिपदिक) + सल्लकी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्; द्वन्द्वसमासः (माधव्यः च सल्लक्यः च)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (and)
वल्लीभिःwith creepers/vines
वल्लीभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवल्ली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (also/even)
अलंकृताadorned
अलंकृता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअलंकृत (कृदन्त; √कृ (धातु) क्त, उपसर्गः अलम्-)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः (adorned)
श्वापदैःwith wild beasts/predators
श्वापदैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootश्वापद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्
गर्जमानैःroaring
गर्जमानैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगर्जमान (कृदन्त; √गर्ज् (धातु) शतृ)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; वर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्तः (roaring)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः
गोमायु-वानर-आदिभिःwith jackals, monkeys, and the like
गोमायु-वानर-आदिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootगोमायु (प्रातिपदिक) + वानर (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्; समाहार/सूच्य-तत्पुरुषः (गोमायवः वानराः आदयः येषां ते)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Tirtha: Kapilā/Kāpila-tīrtha (contextual)

Type: kshetra

Listener: nṛpa (king)

Scene: Thick mādhavī and sallakī creepers drape over trees; tangled vines form natural arches; the forest echoes with calls—jackals in the distance, monkeys moving in the canopy—yet the place feels protected and sacred.

K
Kapilā (river region)
N
Narmadā

FAQs

The Purāṇa frames wilderness itself as sacred—nature becomes part of the tīrtha’s glory.

The Kapilā river tract and its vine-filled forests within the Narmadā/Amarakanṭaka sacred region.

None; the verse offers a descriptive māhātmya of the holy terrain.