Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 15

पवित्रीकृतमेतद्धि नित्यं क्षेत्रं भविष्यति । नाघमासे ह्युषःकाले स्नात्वा मासं जितेन्द्रियः

pavitrīkṛtametaddhi nityaṃ kṣetraṃ bhaviṣyati | nāghamāse hyuṣaḥkāle snātvā māsaṃ jitendriyaḥ

«Ce lieu, une fois sanctifié, demeurera à jamais un kṣetra sacré. Et durant le mois de Nāgha, celui qui se baigne à l’aube et passe le mois, les sens maîtrisés… »

पवित्रीकृतम्purified
पवित्रीकृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपवित्री-कृ (धातु; नामधातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘made pure’
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), निश्चयार्थ
नित्यम्always, perpetual
नित्यम्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (adverbially: always)
क्षेत्रम्the sacred field
क्षेत्रम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
भविष्यतिwill be
भविष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
नाघमासेin Nāghamāsa (the sinless month)
नाघमासे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootन + अघ + मास (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; न-अघ-मास = ‘sinless month’ (name of a month/period)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
उषःकालेat dawn
उषःकाले:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootउषस् + काल (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; उषः-काल = ‘dawn-time’
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having bathed’
मासम्for a month
मासम्:
Kāla-adhvana (Duration/काल)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; कालपरिमाण (duration)
जितेन्द्रियःself-controlled (having conquered the senses)
जितेन्द्रियः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootजित + इन्द्रिय (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; बहुव्रीहि: ‘one whose senses are conquered’

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Bhṛgu-kṣetra (Māgha/Nāgha snāna-vrata context)

Type: ghat

Listener: Brahman-sage

Scene: A serene dawn at the sacred waters: a pilgrim bathes at uṣaḥkāla during Māgha/Nāgha, living with restrained senses for the month, while the kṣetra shines as eternally purified.

N
Nāgha-māsa
U
uṣaḥkāla (dawn)
B
Bhṛgu-kṣetra

FAQs

Inner discipline (sense-restraint) joined with tīrtha-bathing makes sacred merit stable and transformative.

Bhṛgu-kṣetra (Revā Khaṇḍa), proclaimed as perpetually sanctified.

Nāgha-māsa uṣaḥkāla-snān (dawn bath) and living the month with jitendriya discipline.