Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 51

तत्रागता महाभागा स्नातुकामा सरस्वती । पुण्यानां परमा पुण्या नदीनामुत्तमा नदी

tatrāgatā mahābhāgā snātukāmā sarasvatī | puṇyānāṃ paramā puṇyā nadīnāmuttamā nadī

Là vient la très fortunée Sarasvatī, désireuse de se baigner : la plus sainte parmi les choses saintes, la plus haute des rivières.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
आगताhaving come / arrived
आगता:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootआ + √गम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘सरस्वती’ इति विशेषणम्
महाभागाmost fortunate
महाभागा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहि-समासः; ‘महान् भागः यस्याः सा’
स्नातुकामाdesiring to bathe
स्नातुकामा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्नातु (तुमुनन्त, √स्ना) + काम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः; ‘स्नातुं कामा’ (desirous to bathe)
सरस्वतीSarasvatī (river/goddess)
सरस्वती:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पुण्यानाम्of holy ones / among merits
पुण्यानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘among holy (things)’ (genitive of relation)
परमाsupreme
परमा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘पुण्या’ इति विशेषणम्
पुण्याholy
पुण्या:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘नदी’ इति विशेषणम्
नदीनाम्of rivers / among rivers
नदीनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘among rivers’ (genitive of relation)
उत्तमाbest
उत्तमा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘नदी’ इति विशेषणम्
नदीriver
नदी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Daśāśvamedha (contextual)

Type: ghat

Listener: Rājendra

Scene: Sarasvatī as a radiant river-goddess approaches the Narmadā ghāṭa to bathe; the scene suggests a mystical meeting of waters, with sages and pilgrims witnessing the divine arrival.

S
Sarasvatī
D
Daśāśvamedha-tīrtha

FAQs

Holy rivers are revered not merely as waters but as living embodiments of purity that support pilgrimage and inner cleansing.

Daśāśvamedha-tīrtha, where Sarasvatī is said to come for bathing.

Snāna (ritual bathing) is implied as a central practice connected with the tīrtha and Sarasvatī.