याँ२ आऽव॑ह उश॒तो दे॑व दे॒वाँस्तान् प्रेर॑य॒ स्वे अ॑ग्ने स॒धस्थे॑ । ज॒क्षि॒वाᳪस॑: पपि॒वाjस॑श्च॒ विश्वेऽसुं॑ घ॒र्मᳪ स्व॒राति॑ष्ठ॒तानु॒ स्वाहा॑
yā́n ā́-vaha uśató deva devā́ṁs tā́n préraya svè agne sadhásthe | jakṣivā́ᳪsaḥ papivā́ᳪsaś ca víśve ’súm gharmáᳪ svarā́ṭ iṣṭhatā́nu svā́hā
Ces dieux que tu amènes ici, ô divin, avides (de l’offrande), — fais-les avancer, ô Agni, vers ton propre siège. Vous tous, ayant mangé et bu, tenez-vous en puissance souveraine après le Gharma, dans le souffle vital : Svāhā !
यान् । आ॒व॒ह॒ । उ॒श॒तः । दे॒व॒ । दे॒वान् । तान् । प्रे॒र॒य॒ । स्वे । अ॒ग्ने॒ । स॒ध॒स्थे॑ । ज॒क्षि॒वाᳪसः । प॒पि॒वाᳪसः । च॒ । विश्वे । अ॒सुम् । घ॒र्मम् । स्व॒राट् । इ॒ष्ठ॒त॒ । अनु॑ । स्वाहा॑