Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 19

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

यः पुरश्चरणं कृत्वा नित्यजापी भवेत्पुनः । तस्य नास्ति समो लोके स सिद्धः सिद्धदो भवेत् । स्नानं कृत्वा शुचौ देशे बद्ध्वा रुचिरमानसम् । त्वया मां हृदि संचिंत्य संचिंत्य स्वगुरुं ततः

yaḥ puraścaraṇaṃ kṛtvā nityajāpī bhavetpunaḥ | tasya nāsti samo loke sa siddhaḥ siddhado bhavet | snānaṃ kṛtvā śucau deśe baddhvā ruciramānasam | tvayā māṃ hṛdi saṃciṃtya saṃciṃtya svaguruṃ tataḥ

Celui qui, après avoir accompli le puraścaraṇa, redevient un récitant constant du mantra, n’a pas d’égal en ce monde. Il devient siddha, et même dispensateur de siddhi aux autres. Après s’être baigné et s’être assis en un lieu pur, affermissant l’esprit dans la limpidité, tu dois méditer sur Moi dans le cœur; puis, ensuite, méditer sur ton propre Guru.

यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक (relative)
पुरश्चरणम्puraścaraṇa (preparatory mantra-practice)
पुरश्चरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुरः + चरण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (पुरः + चरणम् = puraścaraṇa), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
नित्यजापीa constant reciter
नित्यजापी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनित्य + जापिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (नित्यं जपति = always recites), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषणम्
भवेत्should become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पुनःagain / thereafter
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति/पुनः-शब्दः (adverb)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (or सर्वलिङ्ग), षष्ठी (Gen.), एकवचन
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
समःequal
समः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम् (predicate adjective)
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सिद्धःaccomplished
सिद्धः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम्
सिद्धदःgiver of accomplishment
सिद्धदः:
Visheshya (विशेष्य/प्रत्यय)
TypeNoun
Rootसिद्ध + द (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सिद्धिं ददाति = giver of success), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-नाम
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund)
शुचौpure
शुचौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन; विशेषणम् देशे
देशेin a place
देशे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
बद्ध्वाhaving bound / fixed
बद्ध्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootबन्ध् (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund)
रुचिर-मानसम्the pleasing mind
रुचिर-मानसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुचिर + मानस (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (रुचिरं मानसम् = a pleasing mind), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (बद्ध्वा)
त्वयाby you
त्वया:
Karana (करण/कर्ता-निर्देश)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (Instr.), एकवचन; मध्यम-पुरुष-सर्वनाम
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (Acc.), एकवचन; उत्तम-पुरुष-सर्वनाम
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Loc.), एकवचन
संचिन्त्यhaving contemplated
संचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + चिन्त् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
संचिन्त्यhaving contemplated again
संचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + चिन्त् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पुनरुक्ति (emphasis)
स्व-गुरुम्one's own teacher
स्व-गुरुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्व + गुरु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (स्वः गुरु: one's own guru), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen
ततः:
Krama (क्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रम/अपादानार्थक-अव्यय (then/thereafter)

Lord Shiva

Tattva Level: pati

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Significance: Highlights the fruit of puraścaraṇa: mantra-siddhi culminating in siddhatva and the capacity to confer spiritual benefit (siddhi/śakti) to others—an ideal of the empowered guru-sādhaka.

Role: teaching

S
Shiva
G
Guru

FAQs

It teaches that disciplined mantra practice (puraścaraṇa) ripens into constant japa, which purifies the bound soul (paśu) and makes it fit for Shiva’s grace (Pati-anugraha), resulting in inner perfection and the capacity to uplift others.

The verse points to Saguna-upāsanā becoming internalized: after outer purity and japa, the devotee meditates on Shiva within the heart—an inward linga of consciousness—showing how ritual worship matures into contemplative union with Shiva.

Bathe (snāna), sit in a pure place, steady the mind, perform mantra-japa as part of puraścaraṇa, meditate on Shiva in the heart, and then contemplate the Guru—affirming the Guru as the channel of mantra and Shaiva initiation.