Sukta 10.181
तेऽविन्दन्मनसा दीध्याना यजुः ष्कन्नं प्रथमं देवयानम् । धातुर्द्युतानात्सवितुश्च विष्णोरा सूर्यादभरन्घर्ममेते ॥
ते॑ऽविन्द॒न्मन॑सा॒ दीध्या॑ना॒ यजु॑: ष्क॒न्नं प्र॑थ॒मं दे॑व॒यान॑म् । धा॒तुर्द्युता॑नात्सवि॒तुश्च॒ विष्णो॒रा सूर्या॑दभरन्घ॒र्ममे॒ते ॥
té ’vindan mánasā dīdhyā́nā yájuḥ skannáṃ prathamáṃ deva-yā́nam | dhā́tur dyutā́nāt savitúś ca víṣṇor ā́ sū́ryād abharan gharmám eté ||
Ils trouvèrent, par l’esprit illuminé dans son embrasement, le premier Yajus qui était tombé — ouvrant la voie des dieux. Du rayonnement de Dhātṛ, de Savitṛ et de Viṣṇu, ceux-ci apportèrent le Gharma du Soleil : la chaleur de la vérité consciente pour l’œuvre.
ते । अ॒वि॒न्द॒न् । मन॑सा । दीध्या॑नाः । यजुतः॑ । स्क॒न्नम् । प्र॒थ॒मम् । दे॒व॒ऽयान॑म् । धा॒तुः । द्युता॑नात् । स॒वि॒तुः । च॒ । विष्णोः॑ । आ । सूर्या॑त् । अ॒भ॒र॒न् । घ॒र्मम् । ए॒ते ॥ते । अविन्दन् । मनसा । दीध्यानाः । यजुः । स्कन्नम् । प्रथमम् । देवयानम् । धातुः । द्युतानात् । सवितुः । च । विष्णोः । आ । सूर्यात् । अभरन् । घर्मम् । एते ॥te | avindan | manasā | dīdhyānāḥ | yajuḥ | skannam | prathamam | deva-yānam | dhātuḥ | dyutānāt | savituḥ | ca | viṣṇoḥ | ā | sūryāt | abharan | gharmam | ete