Sukta 10.181
प्रथश्च यस्य सप्रथश्च नामानुष्टुभस्य हविषो हविर्यत् । धातुर्द्युतानात्सवितुश्च विष्णोरथंतरमा जभार वसिष्ठः ॥
प्रथ॑श्च॒ यस्य॑ स॒प्रथ॑श्च॒ नामा॑नुष्टु॒भस्य॑ ह॒विषो॑ ह॒विर्यत् । धातु॑र्द्युता॒नात्स॑वि॒तुश्च॒ विष्णो॑र॒थंतर॒मा ज॒भार॒ वसि॑ष्ठः ॥
práthaś ca yásya sa-práthaś ca nā́mānuṣṭúbhasya havíṣo havír yát | dhā́tur dyutā́nāt savitúś ca víṣṇor athaṃtarám ā́ jabhā́ra vásiṣṭhaḥ ||
Celui dont l’ampleur — et dont le nom — est ampleur : à lui l’Anuṣṭubh apporte l’offrande comme offrande. Du resplendissant Ordonnateur (Dhātṛ), de Savitṛ et de Viṣṇu, Vasiṣṭha a porté ici l’appui intérieur, de nature atharvanique — le char mouvant du rite.
प्रथः॑ । च॒ । यस्य॑ । स॒ऽप्रथः॑ । च॒ । नाम॑ । आनु॑ऽस्तुभस्य । ह॒विषः॑ । ह॒विः । यत् । धा॒तुः । द्युता॑नात् । स॒वि॒तुः । च॒ । विष्णोः॑ । र॒थ॒म्ऽत॒रम् । आ । ज॒भा॒र॒ । वसि॑ष्ठः ॥प्रथः । च । यस्य । सप्रथः । च । नाम । आनुस्तुभस्य । हविषः । हविः । यत् । धातुः । द्युतानात् । सवितुः । च । विष्णोः । रथम्तरम् । आ । जभार । वसिष्ठः ॥prathaḥ | ca | yasya | sa-prathaḥ | ca | nāma | ānu-stubhasya | haviṣaḥ | hav iḥ | yat | dhātuḥ | dyutānāt | savituḥ | ca | viṣṇoḥ | ratham-taram | ā | jabhāra | vasiṣṭhaḥ