Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 38

Jīva–Ātman Inquiry; Kṣetrajña Doctrine; Karma-based Varṇa; Four Āśramas and Sannyāsa Discipline

भृगुरुवाच । तं पंचसाधारणमत्र किंचिच्छरीरमेको वहतेंऽतरात्मा । स वेत्ति गंधांश्च रसाञ्छुतीश्च स्पर्शं च रूपं च गुणांश्च येऽल्ये ॥ ३८ ॥

bhṛguruvāca | taṃ paṃcasādhāraṇamatra kiṃciccharīrameko vahateṃ'tarātmā | sa vetti gaṃdhāṃśca rasāñchutīśca sparśaṃ ca rūpaṃ ca guṇāṃśca ye'lye || 38 ||

Bhṛgu dit : Ici, l’unique Soi intérieur (Ātman) porte ce corps, commun aux cinq facultés des sens. C’est ce Soi qui connaît l’odeur et la saveur, le son, le toucher et la forme—ainsi que toutes les autres qualités.

भृगुःBhṛgu
भृगुः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootभृगु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तम्that
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘that’ (referring to body)
पञ्च-साधारणम्common to the five
पञ्च-साधारणम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपञ्च (संख्या-प्रातिपदिक) + साधारण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरीरम् इति विशेषण
अत्रhere
अत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
किञ्चित्some
किञ्चित्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; अनिश्चित-परिमाण (indefinite)
शरीरम्body
शरीरम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एकःone
एकः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अन्तरात्मा इति विशेषण
वहतेcarries/bears
वहते:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवह् (धातु)
Formलट्, आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अन्तरात्माthe inner self
अन्तरात्मा:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वेत्तिknows/perceives
वेत्ति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट्, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
गन्धान्smells
गन्धान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
रसान्tastes
रसान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
श्रुतीःsounds (things heard)
श्रुतीः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootश्रुति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘hearings’ = sounds
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
स्पर्शम्touch
स्पर्शम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootस्पर्श (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
रूपम्form/color
रूपम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
गुणान्qualities
गुणान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
येwhich
ये:
कर्ता (Karta/Relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धे—ये… (relative)
अन्येother
अन्ये:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ये इति विशेषण

Bhṛgu

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

B
Bhṛgu
A
Antarātmā (Inner Self)

FAQs

It identifies the Antarātman as the true knower behind sensory experience, shifting attention from the body and senses to the Self—an essential move in Moksha-Dharma.

By teaching that the Self is distinct from sense-objects, it supports bhakti as inward remembrance: devotion becomes steadier when one stops identifying with sensory pulls and offers the mind to the indwelling Lord/Self.

No specific Vedāṅga technique is taught in this verse; the practical takeaway is adhyātma-viveka—discrimination between the knower (Self) and the known (sense-qualities), which underlies effective sense-discipline in dharma and sādhanā.