Previous Verse
Next Verse

Shloka 172

उमामहेश्वरव्रतं—पञ्चाक्षरमन्त्रस्य माहात्म्यं, न्यासः, जपविधिः, सदाचारः, विनियोगः

तथा पापं विलीयेत आचार्यस्य समीपतः यथा प्रज्वलितो वह्निर् विष्ठां काष्ठं च निर्दहेत्

tathā pāpaṃ vilīyeta ācāryasya samīpataḥ yathā prajvalito vahnir viṣṭhāṃ kāṣṭhaṃ ca nirdahet

Ainsi, le péché se dissout dans la seule proximité de l’Ācārya ; tel un feu ardent qui consume entièrement l’ordure comme le bois. Sur la voie śaiva, la présence du Guru allume le jñāna-agni, le feu de la connaissance, qui brûle le pāśa (lien d’asservissement) attaché au paśu (l’âme) et la tourne vers Pati, le Seigneur Śiva.

तथा (tathā)in that manner/so
तथा (tathā):
पापं (pāpaṁ)sin, demerit, impurity
पापं (pāpaṁ):
विलीयेत (vilīyeta)would dissolve, would melt away
विलीयेत (vilīyeta):
आचार्यस्य (ācāryasya)of the teacher/preceptor
आचार्यस्य (ācāryasya):
समीपतः (samīpataḥ)from proximity/nearby
समीपतः (samīpataḥ):
यथा (yathā)just as
यथा (yathā):
प्रज्वलितः (prajvalitaḥ)blazing, fully kindled
प्रज्वलितः (prajvalitaḥ):
वह्निः (vahniḥ)fire
वह्निः (vahniḥ):
विष्ठाम् (viṣṭhām)filth/excrement (symbol of impurity)
विष्ठाम् (viṣṭhām):
काष्ठम् (kāṣṭham)wood/fuel
काष्ठम् (kāṣṭham):
च (ca)and
च (ca):
निर्दहेत् (nirdahet)would burn up completely
निर्दहेत् (nirdahet):

Suta Goswami (narrating the teaching to the sages of Naimisharanya, within a Guru-sevā context)