Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

मदनदाहः — पार्वतीतपः, स्वयंवरलीला, देवस्तम्भनं, दिव्यचक्षुर्दानम्

सम्पूज्य वरदं देवं ब्राह्मणच्छद्मनागतम् तुष्टाव परमेशानं पार्वती परमेश्वरम्

sampūjya varadaṃ devaṃ brāhmaṇacchadmanāgatam tuṣṭāva parameśānaṃ pārvatī parameśvaram

Après avoir honoré comme il se doit le Deva dispensateur de dons, venu sous le voile d’un brāhmaṇa, Pārvatī chanta la louange de Parameśāna—Parameśvara, le Seigneur Suprême, qui délie les liens du pāśa retenant le paśu (l’âme).

सम्पूज्यhaving worshipped duly
सम्पूज्य:
वरदम्boon-giving
वरदम्:
देवंthe Deva (Lord)
देवं:
ब्राह्मण-च्छद्म-आगतम्having come in the guise of a brāhmaṇa
ब्राह्मण-च्छद्म-आगतम्:
तुष्टावpraised, extolled
तुष्टाव:
परमेशानम्Parameśāna, the Supreme Ruler
परमेशानम्:
पार्वतीPārvatī
पार्वती:
परमेश्वरम्Parameśvara, the Supreme Lord
परमेश्वरम्:

Suta Goswami (narrating; verse describes Parvati’s action within the story)