Reṇukā-vilāpa and the Aftermath of Jamadagni’s Slaying (अर्जुनोपाख्यान-प्रसङ्गः)
न त्वादृशा महाभाग भृशं शोचन्ति कुत्रचित् / धृतिमन्तो महान्तस्तु दुःखं कुर्वति न व्यये
na tvādṛśā mahābhāga bhṛśaṃ śocanti kutracit / dhṛtimanto mahāntastu duḥkhaṃ kurvati na vyaye
Ô bienheureux, des hommes tels que toi ne s’abandonnent jamais à un deuil excessif. Les grands, fermes de cœur, ne laissent pas la peine les mener au dépérissement.