Prashna
अथ हैनं सैब्यः सत्यकामः पप्रच्छ । स यो ह वै तद्भगवन् मनुष्येषु प्रायणान्तम् ओङ्कारम् अभिध्यायीत् । कतमं वाव स तेन लोकं जयतीति । तस्मै स होवाच ॥१॥
अथ । ह । एनम् । सैब्यः । सत्यकामः । पप्रच्छ । सः । यः । ह । वै । तत् । भगवन् । मनुष्येषु । प्रायण-अन्तम् । ओङ्कारम् । अभिध्यायीत् । कतमम् । वाव । सः । तेन । लोकम् । जयति । इति । तस्मै । सः । ह । उवाच ॥१॥
atha ha enaṃ saibyaḥ satyakāmaḥ papraccha | sa yo ha vai tad bhagavan manuṣyeṣu prāyaṇāntam oṅkāram abhidhyāyīt | katamaṃ vāva sa tena lokaṃ jayatīti | tasmai sa hovāca ||1||
Entonces Satyakāma, hijo de Sibi (Saibya), le preguntó: “Venerable Señor, entre los hombres, quien medita en la sílaba Oṃ hasta el fin de la vida, ¿qué mundo, en verdad, conquista por medio de ello?” A él le respondió.
Then Satyakāma, the son of Sibi (Saibya), asked him: ‘Venerable sir, among men, he who meditates on the syllable Oṃ up to the end of life—what world, indeed, does he conquer by that?’ To him he replied.