Shloka 17

सा सुजाता सुजातानि वैदेही प्रस्थिता वनम्।भूषयामास गात्राणि तैर्विचित्रैर्विभूषणैः।।2.39.17।।

sā sujātā sujātāni vaidehī prasthitā vanam | bhūṣayāmāsa gātrāṇi tair vicitrair vibhūṣaṇaiḥ || 2.39.17 ||

Vaidehī, de noble linaje y ya dispuesta a partir al bosque, engalanó sus hermosos miembros con aquellos ornamentos variados y resplandecientes.

साshe
सा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सुजाताwell-born
सुजाता:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसुजाता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (well-born)
सुजातानिbeautiful/well-formed
सुजातानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसुजात (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; गात्राणि इति विशेषण
वैदेहीVaidehī (Sītā)
वैदेही:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (apposition to सा)
प्रस्थिताset out/ready to depart
प्रस्थिता:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र + स्था (धातु)
Formक्त (PPP), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (ready/setting out)
वनम्to the forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गत्यर्थे कर्म
भूषयामासadorned
भूषयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभूष् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन, परस्मैपद; (intensive/periphrastic perfect usage in epic)
गात्राणिlimbs
गात्राणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
तैःwith those
तैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विभूषणैः इति विशेषण (those)
विचित्रैःvariegated/sparkling
विचित्रैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootविचित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विभूषणैः इति विशेषण
विभूषणैःornaments
विभूषणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविभूषण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन

That princess of noble birth from Videha adorned her beautiful limbs with the sparkling ornaments and got ready to depart for the forest.

S
Sītā (Vaidehī/Maithilī)
F
forest
O
ornaments

FAQs

Steadfastness in chosen duty: Sītā prepares to share her husband’s fate, embodying commitment to truth and marital dharma even as exile approaches.

Sītā receives valuables from the treasury and readies herself physically for departure to the forest.

Sītā’s resolve and composure—readiness to face hardship without abandoning her dharmic choice.