Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 24, Shloka 19

कौशल्यारामसंवादः

Kausalya–Rama Dialogue on Exile-Dharma

आसां राम सपत्नीनां वस्तुं मध्ये न मे क्षमम्।नय मामपि काकुत्स्थ वनं वन्यां मृगीं यथा।।2.24.19।।यदि ते गमने बुद्धिः कृता पितुरपेक्षया।

āsāṃ rāma sapatnīnāṃ vastuṃ madhye na me kṣamam | naya mām api kākutstha vanaṃ vanyāṃ mṛgīṃ yathā || 2.24.19 || yadi te gamane buddhiḥ kṛtā pitur apekṣayā |

¡Oh Rāma! No puedo soportar vivir en medio de estas coesposas. ¡Oh vástago de Kakutstha! Si has resuelto partir al bosque por obediencia al deseo de tu padre, llévame también al bosque, como una cierva salvaje.

आसाम्of these
आसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; स्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
रामO Rama
राम:
Āmantrita (आमन्त्रित)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन
सपत्नीनाम्of co-wives
सपत्नीनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootsapatnī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
वस्तुम्to live, to dwell
वस्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन; infinitive purpose/complement)
TypeVerb
Rootvas (धातु)
Formकृदन्त; तुमुन् (infinitive), अव्ययभाव
मध्येin the midst
मध्ये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध
मेfor me / my
मे:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी, एकवचन
क्षमम्possible, bearable
क्षमम्:
Bhāva (भाव; capability)
TypeAdjective
Rootkṣama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय (predicate adjective)
नयtake (me), lead
नय:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootnī (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), परस्मैपद, मध्यमपुरुष, एकवचन
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; द्वितीया, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; अपि (also/even)
काकुत्स्थO Kakutstha
काकुत्स्थ:
Āmantrita (आमन्त्रित)
TypeNoun
Rootkākutstha (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
वनम्to the forest
वनम्:
Karma (कर्म; destination)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
वन्याम्wild, forest-dwelling
वन्याम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvanya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying 'मृगीम्')
मृगीम्a doe (female deer)
मृगीम्:
Upamāna (उपमान; in simile)
TypeNoun
Rootmṛgī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
यथाlike, as
यथा:
Upamā-vācaka (उपमावाचक)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; उपमार्थक (as/like)
यदिif
यदि:
Hetu/Śarta (हेतु/शर्त)
TypeIndeclinable
Rootyadi (अव्यय)
Formअव्यय; शर्तार्थक (conditional 'if')
तेyour / for you
ते:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (genitive) एकवचन (your) / चतुर्थी (dative) possible; here: 'to you/your' with 'बुद्धिः'
गमनेin going, in departure
गमने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootgamana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
बुद्धिःdecision, intention
बुद्धिः:
Karta (कर्ता; subject)
TypeNoun
Rootbuddhi (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कृताmade, formed
कृता:
Kriyā-viśeṣaṇa (predicate participle)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु)
Formकृदन्त; क्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (agreeing with 'बुद्धिः')
पितुःof (your) father
पितुः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootpitṛ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
अपेक्षयाout of regard/consideration
अपेक्षया:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootapekṣā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; हेतौ (instrumental of reason)

O Rama, I am not able to live in the midst of these co-wives. O descendant of Kakutstha, if you have resolved to go to the forest as per the wishes of your father take me-a wild deer-along with you into the forest.

K
Kauśalyā
R
Rāma
D
Daśaratha (implied by pituḥ)

FAQs

The verse highlights dharma as loyalty and shared fate within family bonds: Kauśalyā seeks to align her life with her son’s dharmic path, while also revealing the moral pain caused by palace rivalries.

Kauśalyā, distressed by Rāma’s impending exile and by her vulnerability among co-wives, asks to accompany him to the forest.

Kauśalyā’s steadfast attachment and protective devotion (vātsalya) are emphasized, along with her desire for integrity in relationship rather than comfort in the palace.